Vianoce oslávil ako prvý

Premiérové vianočné sviatky v našom meste si užil basketbalista Rahmon Fletcher. Po odchode svojho krajana Erica Palma jediný Američan v službách KB Košice. 

Býci hrajú zápasy aj medzi sviatkami, takže odchod domov na Vianoce nebol pre 29-ročného amerického basketbalistu Rahmona Fletchera reálny. V Európe však pôsobí už sedem rokov, a tak trávenie najkrajších sviatkov roka mimo domova nie je preňho novinkou. 

„Doma som už nebol niekoľko rokov, ale aj o tom je život profesionálneho športovca. Rodina mi určite chýbala, no boli sme v kontakte aj na diaľku. Keď hráte zápasy aj medzi sviatkami, potom nie je priestor na to absolvovať takú dlhú cestu,“ hovorí Fletcher. 

Priateľka odišla skôr 

V Košiciach ale nezostal sám, prišla za ním jeho priateľka. Dorazila už pred posledným zápasom s Handlovou, ktorý bol 19. decembra. „Aj ona musela kvôli povinnostiam totiž odísť o čosi skôr. Oslávil som tak Vianoce pred 24. decembrom, teda ako prvý zo všetkých spoluhráčov. Napadol aj sneh, takže nám to dotváralo vianočnú atmosféru,“ opísal hráč KB Košice.    

Na Štedrý deň v Amerike spomína tak, že všetci si sadnú k štedrovečernému stolu a pochutia si na svojich typických jedlách. Rodák z Kansasu hovorí, že varia úplne odlišné dobroty ako máme na Slovensku. „Pripravíme si rybu alebo upečieme moriaka či kura. Nesmie chýbať bohato vyzdobený stromček či popíjanie horúcej čokolády,“ povedal „Fletch“. 

U nás už stihol ochutnať tradičné slovenské jedlá. „Musím sa priznať, že najviac mi zachutili bryndzové halušky.“ 

Ako dieťa chcel videohry 

Každé dieťa má ten svoj vysnívaný darček, ktorý si želá nájsť pod vianočným stromčekom. Výnimkou nebol ani R. Fletcher, ktorý si už v ranom veku zamiloval herné konzoly. „Od svojich piatich rokov som chcel vždy pod stromček dostať videohry a všetko s tým spojené. Ako malý chlapec som trávil veľa času hraním konzoly,“ zaspomínal si.  

Jedným dychom však dodal, čo teraz je preňho na Vianociach najvzácnejšie niečo iné ako darčeky. „Je to jednoznačne rodina. Zdravie pre mňa a mojich blízkych je to, čo si každý rok želám pod stromček. Zdravie si človek nemôže kúpiť niekde v obchode ani ho nenájde na ulici. Je to to najvzácnejšie, čo môže človek mať.“

[ad][/ad]

Matúš Kozáček