Prečo mladí odchádzajú z domu neskoro? Dôvodom nie je len pohodlie

Na opačnej strane rebríčka sa nachádzajú severské krajiny, ako Fínsko a Dánsko s vekom okolo 21-22 rokov. Zaujímavosťou je, že takmer vo všetkých krajinách EÚ odchádzajú z domu neskôr muži než ženy. Priemerný vek v EÚ pre odchod chlapcov je 27 rokov, zatiaľ čo pri dievčatách je to 25 rokov. Na Slovensku odchádzajú muži z domu v priemere vo veku až 32 rokov, pri ženách je to necelých 30 rokov.

Slovenským špecifikom je absencia nájomného bývania. Na Slovensku žije až 93 % ľudí vo vlastnej nehnuteľnosti, z toho asi dve tretiny sú nezaťažené hypotékou. Veľkosť trhu s nájomným bývaním je tak podľa analytika výrazne menšia než v iných západných krajinách. „Vysoké zastúpenie vlastníckeho bývania pozorujeme najmä v postkomunistických krajinách, čo môžeme pripísať pozostatku minulého režimu, kedy sa byty dostávali či mohli byť výhodné odkúpené,“ komentoval Horňák.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Ceny bývania dosiahli historické maximum! Vedú Košice a Bratislava

To je podľa neho jednou z prekážok v osamostatňovaní sa, keďže vlastná nehnuteľnosť je častokrát jedinou cestou odchodu z rodného domova. Mladý človek tak musí aspoň niekoľko rokov pracovať na zabezpečenie stabilného príjmu, vytvorenie finančnej rezervy, či spolufinancovania k hypotéke. „Nájomné bývanie je pritom aj z ekonomického hľadiska prínosným riešením, dokáže zlepšovať tzv. alokáciu zdrojov a talentu v ekonomike – pravdepodobnosť sťahovania za lepšou či perspektívnejšou prácou je totiž pri vlastníctve nižšia,“ povedal analytik.

Z pohľadu pracovných príležitostí je na Slovensku podľa jeho slov aktuálne priaznivá situácia. Miera nezamestnanosti v závere minulého roka dosahovala historicky nízke hodnoty, čo nájdeniu zamestnania praje. Samotné osamostnanenie však so sebou prináša okrem splátky hypotéky, či nájomného aj ďalšie dodatočné výdavky, napríklad za energie, či bežnú správu domácnosti.

Neexistencia trhu s nájomným bývaním, vrátane štartovacích bytov, zvýšené ceny nehnuteľností, či ich všeobecný nedostatok predstavujú podľa Horňáka bariéry pre skoršie osamostatnenie mladých ľudí na Slovensku. Nepriamymi faktormi môže byť zlepšovanie kvality vzdelávania a zvyšovanie finančnej gramotnosti, čo prinesie na pracovný trh edukovanejších pracovníkov s potenciálom dosahovania vyššej mzdy.

Pre mladých ľudí, ktorí chcú spojiť pracovné príležitosti s kvalitným mestským bývaním, je riešením najmä nová výstavba. Projekty zamerané na nové byty Bratislava reagujú na meniace sa potreby trhu a postupne rozširujú ponuku moderného bývania v hlavnom meste.

Zdroj:(SITA,br)