Slovensko potrebuje revolúciu v nájmoch, inak sa mladí neosamostatnia

Podľa analýzy Mariána Kočiša, analytika Slovenskej sporiteľne, až 7,1 percenta mladých Slovákov vo veku 15 až 29 rokov žije v domácnostiach, ktoré míňajú na bývanie viac ako 40 percent čistého príjmu. To je síce menej než európsky priemer 9,7 percenta, no dôvod je jednoduchý. Mladí Slováci si bývanie vo vlastnom len málokedy môžu dovoliť, a preto ostávajú doma.

V krajinách ako Slovensko či Chorvátsko sú vysoké náklady maskované spoločným bývaním s rodičmi, ktorí už hypotéky splatili alebo majú nižšie mesačné výdavky. „Na prvý pohľad to vyzerá ako výhoda, no v skutočnosti ide o znak zraniteľnosti. Mladí sa odkladajú s osamostatnením, čo má následne sociálne aj demografické dôsledky,“ upozorňuje Kočiš. V kontraste s tým stoja krajiny severnej Európy, ako Dánsko, Holandsko či Švédsko, kde sa mladí ľudia osamostatňujú oveľa skôr, aj napriek tomu, že za bývanie platia výrazne viac. Napríklad v Dánsku až 28,9 percenta mladých domácností prekračuje hranicu 40-percentného zaťaženia príjmu na bývanie. „Tieto krajiny majú kultúrne zakorenený dôraz na nezávislosť a samostatnosť, aj keď to znamená vyššie finančné riziko,“ uvádza analytik.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Každý piaty Slovák žije v chudobe, odbory volajú po skutočnom sociálnom štáte

Každý piaty Slovák žije v chudobe, odbory volajú po skutočnom sociálnom štáte

Neskorý odchod od rodičov však má svoj ekonomický tieň. Odkladá sa vstup do manželstva, rodičovstvo aj vytváranie nových domácností. To prehlbuje demografické problémy, ako je nízka pôrodnosť. „Demografická zmena bude v nasledujúcich desaťročiach výrazne formovať ekonomický vývoj v Európe,“ konštatuje Kočiš. Riešením podľa neho nie je len zvyšovanie miezd, ale aj vytvorenie stabilného a dostupného systému nájomného bývania, ktorý by mladým ponúkol istotu a predvídateľnosť.

Na Slovensku totiž väčšina nájmov funguje len na základe krátkodobých zmlúv, čo znižuje pocit bezpečia a brzdí mobilitu pracovnej sily. „Rozvoj dostupného inštitucionalizovaného nájomného bývania je preto nevyhnutný, aby mladí ľudia nemuseli stáť pred rozhodnutím medzi neistým prenájmom a celoživotnou hypotékou,“ uvádza Kočiš. Kľúčové je pritom zmeniť legislatívu, ktorá by umožnila dlhodobé zmluvy a motivovala investorov do výstavby nájomných bytov.

Zlepšenie situácie však bude závisieť aj od širších ekonomických faktorov. Ak sa pomer medzi mzdami a cenami nehnuteľností stabilizuje a ceny energií prestanú rásť, môže to priniesť impulz k samostatnému bývaniu. To si však podľa analytika vyžiada zásadné reformy, ktoré zvýšia produktivitu a pridanú hodnotu slovenskej ekonomiky. „Ide o dlhodobý proces, ktorý sa nedá vyriešiť v horizonte jedného volebného obdobia,“ uzatvára Kočiš.

(SITA,br)