Štát začal rok v mínuse, deficit sa v januári medziročne viac než zdvojnásobil

Príjmy štátneho rozpočtu dosiahli ku koncu januára 1,89 miliardy eur, čo je medziročne o 31,1 milióna eur menej, teda pokles o 1,6 %. Hlavným problémom boli daňové príjmy, ktoré klesli o 38,8 milióna eur, respektíve o 2,1 %. Najvýraznejší výpadok zaznamenala daň z príjmov právnických osôb, ktorá medziročne priniesla o 53,4 milióna eur menej. Slabší výber sa prejavil aj pri dani z pridanej hodnoty, kde štát inkasoval o 28,1 milióna eur menej, ako aj pri dani vyberanej zrážkou, dani z poistenia či dani z motorových vozidiel. Negatívne sa pod hospodárenie podpísal aj nižší osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorý medziročne klesol o 22,1 milióna eur.

Čiastočnou protiváhou boli niektoré položky na strane príjmov. Výrazný nárast zaznamenala daň z finančných transakcií, ktorá medziročne vzrástla o 50,4 milióna eur. Pozitívny vývoj bol aj pri dani z príjmov fyzických osôb, a to napriek vyššiemu prevodu výnosov územnej samospráve. Celkovo priniesla o 28,8 milióna eur viac než pred rokom. Ostatné príjmy štátneho rozpočtu sa zvýšili o 12 miliónov eur, najmä vďaka vyšším odvodom z hazardných hier a rastu administratívnych poplatkov. Naopak, príjmy z rozpočtu Európskej únie v januári vypadli úplne a medziročne klesli o 4,3 milióna eur.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Slovensko vyrába jednu z najčistejších energií, no platí za ňu najviac v EÚ

Na strane výdavkov bol vývoj ešte výraznejší. Štát v januári minul 2,24 miliardy eur, čo je medziročne o 153,5 milióna eur viac, teda nárast o 7,4 %. Jednou z najrýchlejšie rastúcich položiek boli výdavky na obsluhu štátneho dlhu, ktoré sa zvýšili o 32,5 milióna eur, čo predstavuje nárast o 17 %. Vyššie úroky a rastúci dlh tak pokračujú v tlaku na verejné financie už na začiatku roka.

Zvýšili sa aj odvody Slovenska do rozpočtu Európskej únie, a to o 23,8 milióna eur, teda o takmer 30 %. Výrazný medziročný nárast zaznamenali výdavky súvisiace s Plánom obnovy a odolnosti, ktoré sa viac než strojnásobili. Mimoriadne dynamicky rástli najmä výdavky na DPH k projektom Plánu obnovy, ktoré síce z nízkej základne, ale medziročne vyskočili o viac než 34 miliónov eur.

Naopak, nižšie čerpanie bolo zaznamenané pri výdavkoch financovaných z fondov EÚ a pri ich spolufinancovaní zo štátneho rozpočtu, čo naznačuje pomalší rozbeh eurofondových projektov na začiatku roka. Výrazne klesol aj transfer Sociálnej poisťovni, ktorý bol medziročne nižší o takmer 100 miliónov eur. Tento pokles však nedokázal vyvážiť rast ostatných bežných a kapitálových výdavkov, ktoré sa spolu zvýšili o takmer 194 miliónov eur a predstavovali najväčší príspevok k rastu celkových výdavkov.

(SITA,br)