Bačíkova ulica – v minulosti Korunná, Tordássyho i Molotovova

Dnešnú Bačíkovu ulicu vytýčili po zbúraní mestského opevnenia už koncom 30. rokov 19. storočia na mieste bývalej vonkajšej hradnej priekopy v tesnom susedstve zvyškov tzv. Tehlovej bašty zo 17. storočia. Pôvodnú Korunnú ulicu premenovali v roku 1895 na Tordássyho ulicu, na pamiatku bohatého mešťana Andreja Tordássyho, ktorý tu vlastnil rozsiahlu záhradu a jeden zo svojich dvoch domov. Spolu s celým majetkom ho odkázal mestu a základina mala slúžiť na podporu sirôt a chudobných. Nerešpektujúc jeho zásluhy, ulicu v roku 1945 pomenovali po komunistickom ministrovi zahraničných vecí Sovietskeho zväzu V. M. Molotovovi, ktorý v roku 1939 uzavrel s Nemeckom neslávne známy pakt Molotov-Ribbentrop. Koncom 50. rokov ulicu pomenovali po košickom rodákovi, študentovi práva v Budapešti a príslušníkovi protifašistického odboja Jankovi Bačíkovi…

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.

Na juhovýchodnej strane ulice stojí nárožná budova bývalej Obchodnej a priemyselnej komory. Na tomto mieste postavili prvý prízemný dom v polovici 40. rokov 19. storočia. V roku 1869 ho kúpou získal zámožný mešťan Andrej Tordássy. Začínal ako obuvník, no zbohatol hlavne po sobáši so svojou druhou manželkou Agnesou Zlinszkou z bohatej spišskej rodiny. Keďže boli bezdetní, ešte za svojho života založili základinu a tento aj ďalší svoj dom odkázali mestu Košice, aby ich využilo na sociálne účely. Mesto dalo budovu k dispozícii Košickému dobročinnému ženskému spolku, ktorý tu zriadil sirotinec. Od roku 1899 bola v ňom prvá mestská pôrodnica, ktorú založil spolok Biely kríž. 

Keďže košickej Obchodnej a priemyselnej komore nepostačovali priestory prenajaté v budove Košickej hypotečnej banky, už od roku 1926 sa nastoľovala otázka výstavby vlastnej účelovej budovy. Na pozemku po zbúranom Tordássyho dome začala 15. augusta 1929 stavebná firma Huga Kaboša s novostavbou podľa projektov Ľudovíta Oelschlägera a v októbri 1930 bola stavba ukončená.

Na prízemí zo strany Hlavnej ulice boli pôvodne aj obchodné miestnosti. Po roku 1948 predajne zrušili a prízemnú časť fasády medzi oknami obložili travertínovým obkladom. Zbúrali aj murovaný stánok predaja novín a tabakových výrobkov, ktorý stál na nároží. Od roku 1948 v budove sídlil krajský výbor Komunistickej strany Slovenska. V 60. rokoch priestory využívala Štátna banka československá. Potrebám Všeobecnej úverovej banky slúži budova dodnes.

Na protiľahlej strane ulice vznikli v rokoch 1898 a 1900 dva veľké činžové domy. Starší z nich stojí na križovatke s Mäsiarskou ulicou. Dala ho postaviť vdova Mária Czapkayová, ktorej manžel Imrich Czapkay pochádzal zo zemianskej šarišskej rodiny a od roku 1868 pôsobil v Košiciach ako lekár. 

Od roku 1919 dom vlastnil majiteľ továrne na šamotové výrobky a kachľové pece František Ballo a od začiatku roku 1926 Škodové závody z Plzne. Administratívne priestory využívali Penzijný ústav pre úradníkov a sekretariát Maďarskej národnej strany. Až do polovice 80. rokov boli v dome hlavne nájomné byty, potom patril Výskumnému ústavu elektrických strojov točivých. 

Dom vpravo v pozadí vznikol v rokoch 1899 – 1900. Postaviť ho dal pre vojenské účely známy podnikateľ Henrich Fodor. Dokončenia sa nedožil a jeho vdova Amália, žijúca v Budapešti, ho takmer celý prenajala vojsku. Priestory po armáde v roku 1919 prenajal redakcii novín Slovenský východ, ktorá tu pôsobila až do roku 1933. Sídlili tu aj redakcie ďalších slovenských periodík – časopisu Vesna a týždenníka Slovenský ľud. Kancelárie tu mala aj Československá tlačová kancelária a konzuláty Poľska a Nemecka.

Po roku 1945 bývalé kancelárie prispôsobili na nájomné byty. V roku 1973 budovy vyčlenili pre potreby Štátneho archívu, ale prešlo mnoho rokov, než boli jej zdevastované priestory úplne zrekonštruované a prispôsobené novému účelu.

foto: archív jg, veja