Dominikánsky kostol

Najstaršia zachovaná budova v Košiciach bola postavená okolo roku 1290. Tá istá budova je i najstarším košickým kostolom. Nenachádza sa na Hlavnej ulici, ale na námestí s trhom. 

Rád dominikánov tento najskôr románsky, potom gotický chrám zasvätil Nanebovstúpeniu Panny Márie a spolu s  ním si vybudoval aj kláštor. V ňom už v 14. stor. pôsobila škola, kde sa vyučovalo v národných jazykoch, teda aj po slovensky. 

 Ani tieto budovy neobišla katastrofa požiaru v roku 1556, v dôsledku čoho slúžil polstoročie ako mestský sklad potravín. Samotní dominikáni boli žobravým rádom, a teda nemali dosť prostriedkov na rekonštrukciu. Preto, ako to robí múdrejší, ustúpili. Odišli z mesta s tým, že sa sem raz vrátia.

Úchvatná ilúzia

Svoje slovo dodržali, i keď medzitým uplynulo 142 rokov. Kostol, ktorý medzitým bol aj smetiskom, stokou a potom skladom obilia, po návrate zmodernizovali, čo vo vtedajšej dobe znamenalo zbarokizovať ho. Zväčšili okná, zriadili sakristiu a vybudovali organový chór. Pribudlo i barokové zariadenie a na stenách pôsobivé fresky Štefana Vörösa z rokov 1750 – 1758. Vytvárajú úchvatnú ilúziu, ako keby kostol nemal strechu, a tak dovidíme až do neba. Práve tam korunujú Pannu Máriu. Vpredu vyzdvihujú najznámejšieho dominikána a najvýznamnejšieho stredovekého teológa svätého Tomáša Akvinského. 

Nový kláštor a škola

Keď už boli dominikáni „vo švungu“, vybudovali si i nový kláštor a školu, teraz pre zmenu na dnešnej Mäsiarskej ulici. Mimochodom, za „socíku“ tam sídlila ľudová škola umenia. Na mieste pôvodného kláštora (na námestí) v minulom storočí vybudovali tzv. Veritas (1940), ktorý bol za socialistickej éry posádkovým kinom Dukla. 

Filmový klub

Kostol má však svoj svet aj v podzemí. Sú to pivnice s kryptami, do ktorých sa pochovávalo až do 18. storočia. Počas 2. svetovej vojny tam zas rehoľníci ukrývali antifašistov a Židov. No pre ľud robili čosi stále. Napríklad zriadili prvý denný útulok pre deti chudobných (1891) a po 40-ročnej pauze za socializmu zasa filmový klub i galériu Živago.

Planý poplach

V 70. rokoch minulého storočia objavili pamiatkári na strope trhliny. Vraj sa zľakli a rozhýbali. A tak v roku 1982 postavili lešenie a chceli začať rekonštruovať, no až vtedy údajne prišli na to, že niektoré praskliny boli nepravé, čiže len namaľované, aby kostol vyzeral ešte starší, než je. Ako keby mu nestačilo, že je najstaršou sakrálnou budovou v meste.

Milan Kolcun
Foto: Veronika Janušková