Domy na Hlavnej vlastnili garbiar, pekár i učiteľ

Dnes nahliadneme do bohatej histórie troch klasicistických domov na východnej strane Hlavnej medzi Hviezdoslavovou a Továrenskou. Vyrástli na mieste, ktoré sa aj v dávnej minulosti nachádzalo na predpolí medzi mestskými hradbami a záhradami čermeľského huštáku. Keď si porovnáte pohľadnicu z roku 1901 so súčasným stavom, až na menšie úpravy sa veľmi nezmenili. V súčasnosti v budove na rohu Továrenskej a Hlavnej sídli poisťovňa Union a módny salón, vo vedľajšej nájdete herňu a na rohu Hlavnej a Hviezdoslavovej útulnú kaviarničku Šálka kávy. 

Aj v dnešnom pokračovaní nášho seriálu vám ponúkame časom vyblednuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

Na snímke tretí dom zľava (Hlavná č. 117) na nároží Továrenskej ulice vznikol koncom 30. rokov 19. storočia a jeho prvým majiteľom bol zámožný garbiar Ján Lehner, v roku 1843 jeden z troch iniciátorov založenia Košickej sporiteľne. V druhej polovici 50. rokov budovu vlastnila vdova Mária Rubsyová a v 60. rokoch kamenársky majster Ján Kristóf. Po roku 1870 bol jej majiteľom krčmár Štefan Novabilszky. Od jeho vdovy dom okolo roku 1920 odkúpil obchodník s drevom Hugo Fried, ktorý ho vlastnil až do 40. rokov minulého storočia. Zo strany Továrenskej ulice bola krčma, ktorú prevádzkoval neskôr majiteľov syn Jozef Novabliszky, od roku 1897 Valent Kuszka. Po roku 1905 tu už bola predajňa lahôdok a rozličného tovaru a jej majiteľom bol Július Sidlovits, po ňom dlhé roky Izidor Friedmann. Po vojne pod menom „Marcipán“ obchody vlastnila až do znárodnenia Irena Jirkovská. V priestore na nároží bolo od roku 1908 holičstvo a kaderníctvo, ktorého majiteľom bol Mikuláš Csauth a po ňom až do roku 1950 jeho syn Ladislav.

Holičstvo tu bolo až do 70. rokov, potom do začiatku 90. rokov menšia reštaurácia. Zo strany Hlavnej ulice bola predajňa farieb (majiteľ Alexander Ernst) a metrového textilu (A. Nussenzweig).

[article slug=“slavny-hotel-schalkhaz-nechali-spustnut-zburat“][/article]

Dom v strede (č. 119) postavil v roku 1856 František Schmidt. Prvým majiteľom bol pekár Štefan Fekete, po roku 1870 umelecký kamenár Ján Kristóf, ktorý predtým vlastnil susednú budovu. Od jeho potomkov ju v roku 1904 kúpil advokát Dr. Karol Dick. Po roku 1910 vlastnil dom profesor reálky Dr. Július Görög, potom v medzivojnovom období jeho dedičia. Prvé obchody v budove vznikli až po roku 1930. Bol tu dámsky módny salón „Femina“ a cukráreň. Jej majiteľom bol najprv Róbert Göbl, cez vojnu Ľudovít Székely a potom do roku 1950 balkánsky cukrár Nestor Živkovič. Počas éry socializmu tu boli dlho predajne chleba a pečiva a mliekareň.

Dom vľavo (č. 121) je posledným na východnej strane Hlavnej ulice. Vznikol koncom 30. rokov 19. storočia a dal ho postaviť mestský úradník, neskôr učiteľ Štefan Stich. Potom bol majiteľom jeho syn Koloman, ktorý bol tiež učiteľom. Jeho iniciálky „SK“ sú dodnes na fasáde a kovaní balkóna. Od jeho manželky a dcéry nehnuteľnosť po roku 1912 kúpil krčmár Abrahám Hartstein. V roku 1926 sa majiteľom budovy stal Alexander Kiss. Z Hlavnej ulice bola už okolo roku 1893 predajňa rozličného tovaru, ktorej majiteľom bol Gašpar Gedeon, od roku 1900 už Eugen Friedmann. Po roku 1918 tu predával farby a drogériu Adolf Schulz a v 30. rokoch už Juraj Zsedényi. Po vojne až do znárodnenia bolo v dome zlatníctvo a klenotníctvo Eugena Kendiho. Z bočnej ulice (dnes Hviezdoslavova) otvoril po roku 1900 Abrahám Hartstein hostinec, ktorý od roku 1935 vlastnil Aurel Kuruc. Cez vojnu ho ako vináreň a piváreň s názvom „Múzeum“ prevádzkoval Štefan Majer. Až donedávna bola v tých priestoroch predajňa sudového vína a dom vlastnil národný podnik Vinárske závody. 

[ad][/ad]

(RED)