Kňažná Žofia Báthoryová odčinila hriech svojho svokra

Vedľa Levočského domu, oddeleného Univerzitnou ulicou, stojí ranobarokový Kostol Najsvätejšej Trojice. Vznikol na pozemku, ktorý od mesta po roku 1654 kúpila Žofia Báthoryová (1629 – 1680), vdova po Jurajovi Rákóczim II. a štedro prispela na jeho výstavbu reholi jezuitov, ktorá v tom čase pôsobila v Košiciach. Kostol vyrástol vedľa bývalého tzv. Kráľovského domu, ktorý patril panovníkovi. Tu totiž na počiatku rekatolizácie v roku 1619 hajdúsi z povstaleckého vojska Gabriela Bethlena, ktorým velil Juraj Rákóczi I., brutálne zavraždili dvoch katolíckych jezuitských misionárov a ostrihomského kanonika. Pozemok aj peniaze darovala kňažná neskôr jezuitom, aby zmiernila dávny hriech svojho svokra a vymohla Božie odpustenie pre rodinu…

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom vyblednuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.

Projektant kostola nie je známy, v mnohých smeroch mu však bol zrejme vzorom barokový, moderne riešený jezuitský kostol Il Jesú v Ríme, aj keď na niektorých architektonických prvkoch fasády sú ešte zreteľné vplyvy dožívajúcej renesancie. Kostol stavaný z tesaných kvádrov vyrástol v rokoch 1671 – 1681. Jeho unikátna kamenná fasáda, členená dvomi výraznými rímsami, je zakončená štítom. Ten je vsadený medzi dve veže, na ktoré vnútri kostola nadväzujú tri bočné kaplnky po oboch stranách lode. Vrchol štítu zdobí kovový symbol Svätej Trojice – Božie oko s vybiehajúcimi lúčmi. Na štíte sa nachádza dedikačný nápis, ktorý v latinčine hlása: „Na slávu Najsvätejšej Trojice zriadila Žofia Báthoryová v roku 1681.“

Kostol poškodili požiare v rokoch 1700 a 1793. Veže mali pôvodne vysoké ihlancové zakončenie. Víchrica 21. júna 1875 však strhla zastrešenie južnej veže. Následne kvôli symetrii znížili aj severnú vežu a obe ukončili netypickými nízkymi helmicami, pod ktorými sa uchránili pôvodné vežové hodiny (ako vidno na pohľadnici z roku 1907). Tie po roku 1918 demontovali a namiesto nich začiatkom 40. rokov osadili nové. Pri opravách strechy ich však v roku 1971 odstránili, zdá sa definitívne, a plochy ciferníkov prekryli plechom. 

Zvony kostola v roku 1916 rekvirovali na vojnové potreby, dnes je zvon iba v južnej (pravej) veži. Nad vstupným portálom je spojený erb šľachtického rodu Báthory a Sedmohradského kniežatstva a nad ním po oboch stranách kazetové otvory s reliéfom vázy, kvetov a hojnosti plodov. Kostol Najsvätejšej Trojice je prvou významnou barokovou stavbou v meste. Má mohutnú a jedinečnú kamennú fasádu i harmonicky barokový interiér bez neskorších rušivých zásahov. 

Pod podlahou hlavnej lode kostola je veľká hrobka, kde sú v kryptách od 19. augusta 1677 uložené pozostatky sedmohradského kniežaťa Františka Rákócziho I., ktorý zomrel na hrade Zborov ako 31-ročný v roku 1676, ako aj jeho matky, zakladateľky kostola, Žofie, rodenej Báthoryovej. Tá zomrela 14. júna 1680 na Mukačevskom hrade a jej telesné pozostatky preniesli do Košíc 16. marca 1681. 

Okrem nich je tu pochovaných ďalších 25 osôb, väčšinou sú to členovia rehole jezuitov a premonštrátov a profesori kráľovskej akadémie. Ako posledný tu bol 4. apríla 1845 pochovaný advokát a úradník akadémie Jozef Turcsányi. Žiaľ všetky krypty v podzemnej hrobke sú už dávno v dezolátnom stave a vydrancované. 

[ad][/ad]

Kostol patril jezuitom do roku 1773, kedy cisár Jozef II. ich rád rozpustil. Potom patril pod miestnu faru, ktorá ho v roku 1811 odovzdala premonštrátskemu rádu v Jasove. V roku 1950 rehoľu premonštrátov štát zrušil a kostol znovu sekularizovali. V roku 1990 ho vrátili premonštrátom. Mníšsky rád dal v roku 2008 opraviť fasádu a veže pokryť novým medeným plechom.