Mlynská bašta bez mlynára

O Mlynskej bašte dnes v Košiciach hovoria najmä vodiči. Práce na projekte s týmto názvom totiž spôsobili uzatvorenie jedného jazdného pruhu na Továrenskej ulici, čo spôsobuje v čase dopravných špičiek problémy. 

Málokto z Košičanov už vie, prečo sa dlhé roky spustnutý areál volá práve takto a čo sa v ňom kedysi dialo. A pritom bol celé storočia neoddeliteľnou súčasťou histórie Košíc.  

Mlynská bašta stojí na línii mestského opevnenia vytvoreného v 15. storočí za vlády Mateja Korvína. Dnes nie je známe, čo bolo na jej mieste v tých časoch. Bastión, teda akási vysunutá pevnosť ako súčasť opevnenia, začali podľa košického historika Jozefa Duchoňa stavať v roku 1566. Práce na jeho stavbe trvali dlho. Podľa popisu mesta z roku 1603 ešte nenesie žiadne meno. Pravdepodobne ešte nebol hotový. 

Úlohou bastiónu bolo chrániť vstup do mesta zo severnej strany. Osobitne kryl vtedajšiu Hornú bránu, od ktorej bol vzdialený len asi 55 metrov. Jeho múry boli viac ako dva metre hrubé, v 18. storočí ich dokonca spevnili hlineným násypom z vnútornej strany. Vojakom slúžil objekt vyše 200 rokov.

Mariánsky dvor

V roku 1802 prestavali bastión na prvú známu košickú manufaktúru. V pláne mesta z roku 1807 je označená ako „Kőnigliche privilegierte Stein-gut Fabrique am Műhl bastion“. Vtedy už bol spomenutý názov Mlynská bašta. Názov zrejme dostala podľa mlyna, ktorý kedysi stál na druhej strane Mlynského náhonu oproti bastiónu. Vyrábal sa v ňom kameninový riad. 

Od roku 1841 v objekte sídlila ďalšia továreň. Jej majiteľmi boli bratia Wirnklerovci a vyrábali sa v nej výrobky z kože. Na konci 19. storočia kúpil celý areál lekár Jozef Wojnarovits a dal ho prestavať na obytný komplex. 

„Plán mesta z roku 1912 ho uvádza ako Mária udvar, teda Mariánsky dvor. Bolo to nové zľudovené pomenovanie podľa krstného mena manželky majiteľa. Takéto ,krstenie‘ bývalo dobovou módou. Okolie bastiónu bolo vtedy už zastavané,“ píše Duchoň v jednom zo série článkov, ktoré uverejnil o Mlynskej bašte. Z tohto názvu vzišlo aj pomenovanie bistra, ktoré vo dvore roky funguje – Mariánka.

Nasťahovanie asociálov 

Po 2. svetovej vojne mali v Mlynskom bastióne ateliéry dvaja významní košickí maliari – Július Bukovinský a Elemír Halász-Hradil. Neskôr sa začalo jedno z najtemnejších období pre historickú pamiatku. Komunistické vedenie mesta tam totiž nasťahovalo asociálne rodiny. Tie budovy doriadili tak, že začiatkom osemdesiatych rokov ich už nebolo možné užívať.

V roku 1984 sa začala rekonštrukcia Mlynskej bašty. Mali v nej sídliť pamiatkari. Rekonštrukcia sa však ťahala z rôznych dôvodov celé roky. A druhého augusta 1992 prišla definitívna rana. Takmer hotový objekt celý vyhorel. Na vine vraj boli bezdomovci, ktorí tam často nocovali. Odvtedy Mlynská bašta dlhé roky chátrala.

foto: šč, archív