Na Alžbetinej bola vychýrená predajňa cukríkov a čokolády

Aj dnes sa budeme venovať časti Alžbetinej ulice, ktorá bola po Hlavnej ulici druhou najvýznamnejšou mestskou komunikáciou s množstvom obchodov, mestskými, šľachtickými i meštianskymi domami. V strede ľavej časti pohľadnice z roku 1949 je dom č. 3 už po prestavbe na dvojposchodový v roku 1907. Vľavo od neho úzky dom č. 5 má historizujúcu fasádu s dvomi oknami a atikovým štítom. Jeho podoba pochádza z prestavby okolo roku 1900. Táto budova, spolu s ďalšími tromi naľavo (až po číslo 11), stojí na mieste najstarších dochovaných kamenných základov zo začiatku 14. storočia. Po viacerých požiaroch boli ich pôdorysné dispozície zmenené prestavbami v druhej polovici 16. storočia. 

Ako každý štvrtok, aj v dnešnom pokračovaní dlhodobého seriálu vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, a porovnáme ich so súčasnosťou. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. 

Aj ďalší dom zľava (č. 7) stál na začiatku 17. storočia opustený. V roku 1760 sa ako majiteľ uvádza Ján Major, koncom storočia Michal Jaczko. Od roku 1806 bol majiteľom Juraj Brilich, ktorý sa po roku 1810 presťahoval do domu č. 3. Novým majiteľom sa stal Ľudovít Rothe, no v roku 1830 dom už vlastnil kožušník Juraj Tutko. Patril v tom čase v Košiciach k najvýznamnejším košickým predstaviteľom slovenského pôvodu a bol váženým mešťanostom. V rokoch 1937 – 1947 dom vlastnil majiteľ likérky Artúr Görög, ktorý neskôr v Izraeli napísal zaujímavú knihu spomienok na predvojnové Košice. Dom prešiel rekonštrukciou v roku 1997.

Ďalšia jednoposchodová budova vľavo (č. 9), s veľkým balkónom, má tiež časti základov z 13. storočia, ale jeho posledná veľká prestavba sa uskutočnila v 1. polovici 19. storočia, kedy získal klasickú podobu. Od roku 1760 dom vlastnili postupne Juraj Zarubal, Ladislav Vass, Ján Pigay. V roku 1800 sa ako majiteľ už uvádza pekár Ján Doby, potom až do roku 1866 jeho syn Ján Leopold Doby a maliar a grafik Eugen Doby. Ten predal dom tesne pred rokom 1900 obchodníkovi so šijacími strojmi a prvému predajcovi bicyklov v meste (od roku 1868) Jozefovi Mayerovi.

Predajňa tu fungovala niekoľko desaťročí, viedla ju neskôr vdova Anna Mayerová, do začiatku 40. rokov Eugen Spira a napokon až do roku 1948 Ladislav Spira. Potom tu bola kožená galantéria a brašnárstvo Vojtecha Duffera a po roku 1990 krátko cukráreň. V menších priestoroch bolo holičstvo, ktoré už pred rokom 1930 vlastnil Artur Kotyuga, a do znárodnenia v roku 1949 jeho syn Ján. Fungovalo však ešte ďalších 30 rokov.

[ad][/ad]

Budovu úplne vľavo (č. 11) vlastnil v roku 1760 Juraj Zvolenszky, v roku 1767 už Ján Hankoczy. Pred rokom 1790 bol jej majiteľom gróf Mikuláš Forgács. Svoju klasicistickú podobu získala pri prestavbe v roku 1827, kedy bol už dlhšiu dobu jej majiteľom mydlár Viliam Wilnrotter. Od roku 1840 tu býval čestný mestský lekár, dlhoročný poslanec a cirkevný inšpektor dr. Ľudovít Alexy. Na pôvodnom zábradlí balkóna sú skrížené kladivá, písmeno W (monogram majiteľa) a rok 1827 – dátum prestavby. Pod domom je starobylá pivnica s valenou klenbou.

Vchádza sa do nej z podchodu na Mäsiarskej ulici a od roku 1997 slúži reštauračným účelom. Pekný byt na poschodí od roku 1838 využíval Wilnrotterov zať Štefan Volny, neskorší hlavný mestský lekár. Od roku 1861 až do prvej dekády 20. storočia bol majiteľom domu Ľudovít Mayer, asi od roku 1910 až do začiatku 20. rokov Michal Valkovský.

V roku 1926 ho kúpil zlatník Herman Pollacsek. Jeho rodine patril aj po roku 1945. Na prízemí v pravej (východnej) časti bola od konca 19. storočia predajňa konfekcie, vľavo rozličného tovaru. Tu bola po roku 1945 dlhý čas známa predajňa cukríkov a čokolády. Patrila Anne Horváthovej a od roku 1950 podniku Zdroj.