Na Alžbetinej sa narodil maliar európskeho významu

Dnes si popíšeme ďalšie budovy na frekventovanej Alžbetinej ulici. Dva jednoposchodové domy v strede pravej časti pohľadnice z roku 1910 pochádzajú zo 16. storočia a patrili pôvodne remeselníkom. Starší Košičania si budú pamätať, že v dome, ktorý má v súčasnosti číslo 4, bola od 50. rokov dlhú dobu predajňa mäsa.

Vlastnil ju na konci 18. storočia Jozef Haltmayer. Pred rokom 1800 sa majiteľom stal zlatník Ján Vandeth a po roku 1810 Michal Árossy. V 20. rokoch 19. storočia ho získal krajčír Jozef Steyer a pred rokom 1850 Jozef Goch. V roku 1857 bol vlastníkom obchodník Gabriel Pozner a v 60. rokoch barón Bartolomej Leutsch. Pred rokom 1891 nehnuteľnosť kúpil obchodník s múkou a potravinami Jozef Neumann, ktorého tri vnučky ho vlastnili do konca 2. svetovej vojny. Majitelia v budove prevádzkovali celú túto dobu aj predajňu potravín, ktorú v roku 1945 prevzal Štefan Kušnierik…

[ad][/ad]

Dlhodobý seriál Premeny Košíc poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

V ďalšom dome č. 6 sa narodil grafik a maliar európskeho významu Ján Spillenberg. Jeho otec bol v službách kniežaťa Gabriela Betlena činný tiež ako maliar a v roku 1640 zriadil v Čermeľskom údolí tzv. papierový mlyn. Po roku 1810 bol majiteľom zámožný obchodník so železom Ján Gottfried. Predajňa priemyselného tovaru a neskôr drogéria tu bola aj po roku 1950. V roku 1868 dom kúpila Košická sporiteľňa. V rokoch 1926 – 1950 bola majiteľkou budovy Rímskokatolícka kapitula a správcami kanonici Štefan Hortsár, po ňom Mikuláš Pfeiffer.

[ad2][/ad2]

Druhý dom sprava (č. 8), s podchodom do Bočnej ulice, v 15. storočí patril mestu a boli tu verejné očistné tzv. Žabie kúpele. Zanikli okolo roku 1740. Od polovice 18. storočia tu bola mestská základná škola „schola trivialis“. Tá zanikla okolo roku 1780 a v roku 1807 je tento mestský dom už označený ako „bývalá normálna škola“. Po roku 1810 sa jeho majiteľom stal župný lekár a spolumajiteľ manufaktúry na kameninový riad Štefan Wirkner. V 30. rokoch dom získal jeho syn, advokát Ľudovít Wirkner, ktorý mesto Košice zastupoval v rokoch 1847 – 1848 na sneme v Pešti. V polovici 50. rokov 19. storočia dom kúpil úspešný podnikateľ, majiteľ liehovaru a mlyna Leopold Ungár. Bol prvým židovským majiteľom domu na tejto ulici. V roku 1868 ho vlastnil už jeho syn Jonáš Ungár a z toho obdobia pochádza balkón, rozšírenie domu s podchodom do Bočnej ulice i súčasná podoba jeho fasády. Na prízemí sa od 19. storočia vystriedalo množstvo obchodov. Po roku 1949 tu boli štátne predajne rýb a remeselníckych potrieb, neskôr dlhé roky cestovná kancelária Tatratour.

Čiastočne je zobrazený aj dom č. 10 (vpravo). Stojí na dlhej parcele a jeho východná fasáda je situovaná do Bočnej ulice. Už v minulosti tu bolo viac obchodov ako z čelnej strany. Od 80. rokov 18. storočia bol majiteľom domu Ján Kubek, po roku 1820 František Kubek. Po roku 1830 dom klasicisticky prestavali a jeho majiteľom bol vtedy Anton Ferenczy. Pred rokom 1850 už bol vlastníkom Ján Ducsay, v polovici 60. rokov jeho syn Rudolf. V rokoch 1856 – 1859 v dome býval počas svojho pôsobenia v Košiciach generál Jozef Maroičič von Madonna del Monte, veliteľ košickej posádky a pôvodca zaujímavej podrobnej mapy Košíc a okolia. Po roku 1880 bol majiteľom advokát a hlavný právny zástupca mesta Titus Demeter a vtedy fasáda dostala eklektickú podobu s pekným kovaným balkónom. Od roku 1903 bola majiteľkou vdova Demeterová a napokon syn Armand. V roku 1926 budovu kúpil Adolf Schultz, ktorý tu mal aj svoj obchod s farbami.

[ad3][/ad3]

Na ľavej strane domu pohľadnica zachycuje obchod s látkami Mórica Mantela. V tom čase tu Jakub Spira predával aj šijacie stroje, po roku 1920 tu bolo hodinárstvo a klenotníctvo Hermanna Pollacseka. Dnes v oboch obchodných priestoroch je už niekoľko desaťročí predajňa obuvi.

[article slug=“na-alzbetinej-bola-vychyrena-predajna-cukrikov-cokolady“][/article]

Čítajte aj:

• Alžbetina ulica bola od nepamäti rušnou tepnou mesta
• Majiteľmi domu na Alžbetinej 1 boli vysokopostavení mešťania
• Alžbetina ulica III