Na Mäsiarskej bola jedna z najkrajších kaviarní v meste

V dnešnej časti dlhodobého seriálu budeme pokračovať v prehliadke Mäsiarskej ulice. Na fotografii z roku 1894 je vpravo múr asi z roku 1820, cez bránu ktorého sa vchádzalo na nádvorie domu č. 11. Ten je zadným traktom Hadik-Barkóczyho paláca na Hlavnej ul. č. 48. Na mieste bývalej záhrady paláca je dnes strážené parkovisko.

Ďalší dom (druhý sprava) dnes už tiež nestojí a na jeho mieste vznikla terajšia dvojposchodová budova (č. 13). V roku 1926 nehnuteľnosť kúpil krčmár Alojz Molnár, ktorý dal v roku 1928 na tomto mieste postaviť terajšiu dvojposchodovú budovu. Začiatkom 30. rokov sa jej majiteľom stal obchodník s kožou Jakub Gelmann, ktorý tu mal aj svoju predajňu. Po jej znárodnení v roku 1949 bola v budove predajňa remeselníckych potrieb.

Aj dnes vám ponúkame časom vyblednuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. 

Ďalšia dvojposchodová budova má dnes číslo 15, ale až do roku 1912 mala iba spoločné číslovanie s domom na Hlavnej ulici č. 60, ktorý má dnes č. 54. Dali ju na svojom pozemku zo strany Mäsiarskej ulice na mieste staršieho domu v roku 1882 postaviť majitelia pivovaru, bratia Alojz a Jozef Lepeschovci. Pred rokom 1912 sa majiteľom oboch nehnuteľností stal obchodník Ján Déri, ktorý tu už dlhšie prevádzkoval kaviareň. Po roku 1918 bola v budove aj pekáreň Júliusa Herditzkého, predajňa mäsa Františka Mereidera, po nej lahôdky Leopolda Gottlieba. Od začiatku 40. rokov býval v dome akademický maliar Július Bukovinský.

V dome č. 15 hneď po jeho postavení v roku 1882 zriadil český kaviarnik Jozef Docskalik (pôvodne Dočkálek) luxusnú reštauráciu a kaviareň. V 50. rokoch získal skúsenosti v Budapešti, ale po roku 1860 už pôsobil v Košiciach. 

[ad][/ad]

Kaviareň v tom čase patrila medzi najkrajšie v meste. K dispozícii tu bol široký výber novín a časopisov, biliardové stoly, do tanca pravidelne vyhrávali zahraničné kapely i cigánska muzika „Janiho“ Rácza. Viedol ju do roku 1885, v poslednom čase už so svojím zaťom Jánom Herditzkým, ktorý v činnosti pokračoval až do vzniku republiky. Od roku 1923 pod názvom „City bar“ podnik prevádzkovali Abrahám Friedman a Leopold Smetana, po nich od roku 1926 Regina Kertészová. 

V roku 1929 reštauráciu prevzal český Roľnícky akciový pivovar v Litovli a viedol ju najprv pod názvom „Pivné sanatórium“, kde každý večer vyhrával orchester Jána Kravárika. Už v roku 1932 sa táto nočná kaviareň, vináreň a jedáleň uvádzala ako „Rokoko“. Každú noc až do rána tu do tanca hral džezový orchester, teplá strava podávaná až do rána bola samozrejmosťou. Tu sa až do roku 1938 s obľubou stretávala košická česká a slovenská inteligencia. Potom bol v priestoroch hostinec Ferdinanda Szenderáka. Od roku 1945 ho vlastnil Michal Külvein, ale v roku 1947 hostinec zanikol a potom tu bol obchod Eugena Koščáka. Koncom 50. rokov podnik Reštaurácie Košice zriadil opäť tzv. „smažienku“. Bol to ľudový hostinec najnižšej kvality a úroveň sa nezvýšila ani od roku 1967, kedy ju po rekonštrukcii zmenili na hostinec s názvom „U dominikánov“. V 80. rokoch minulého storočia, v čase „gorbačovskej prohibície“, bol prerobený na vináreň. Na rozdiel od iných pohostinstiev a krčiem mohli v nej aj pred 10. hodinou, už od skorého rána, podávať tvrdý alkohol. Po privatizácii vináreň fungovala do roku 1995, odvtedy je tu predajňa kvetín.

(RED)
foto: archív Jána Gašpara, Veronika Janušková