Na mieste budovy gymnázia stál mestský pivovar

V dnešnom pokračovaní nášho seriálu nahliadneme do zaujímavej histórie ďalších troch budov na Poštovej (v minulom režime Šmeralovej) ulice. V jednej z nich v súčasnosti sídli Gymnázium Poštová 9. Málokto z Košičanov vie, že na jej mieste stál veľký mestský pivovar, ktorý v roku 1840 takmer zničil požiar. Nepomohla ani jeho rozsiahla obnova, a keďže nemohol konkurovať novému pivovaru s najmodernejšími technológiami (v minulom režime známemu výrobou piva Cassovar), museli ho zavrieť a nakoniec aj zbúrať… 

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, a porovnáme ich so súčasnosťou. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. 

Na pohľadnici z roku 1902 vidno medzi Mäsiarskou a terajšou Baštovou ulicou jednoposchodovú školskú budovu (v súčasnosti Poštová č. 9). Na jej mieste stálo v stredoveku päť meštianskych domov. Zbúrali ich začiatkom 18. storočia. Pred rokom 1725 tu mesto postavilo veľký pivovar a na západnej parcele vznikol v tom čase sklad dreva. V roku 1840 zasiahol pivovar požiar, a aj keď ho mesto obnovilo a prenajímalo, o jeho prosperitu sa veľmi nestaralo. V roku 1852 získal koncesiu na varenie piva Ján Bayer. Na Floriánskej ulici postupne vybudoval nový pivovar, ktorý už pracoval na priemyselnej báze s modernou výrobnou technológiou.

Mestský pivovar mu svojou zastaranou technikou nemohol konkurovať. Pred ďalším úpadkom ho nezachránil ani úspešný hostinský Jozef 
Schifbeck (mal prevádzku aj na Hlavnej ulici), ktorý tu pod názvom „U Gambrina“ v roku 1861 otvoril veľkú piváreň, kde čapovali kvalitné pivo. Napriek tomu pivovar nebolo možné udržať v ďalšej prevádzke a veľké straty v roku 1879 ukončili jeho činnosť. Mesto pivovar predalo štátu, a ten dal na jeho mieste vybudovať nový objekt pre štátnu Vyššiu reálnu školu. Podľa vlastných projektov ju postavil Peter Jakab a do prevádzky bola odovzdaná 2. septembra 1882. Na košickej reálke pôsobil v rokoch 1868 – 1897 ako profesor deskriptívnej geometrie a kreslenia významný historik umenia a ochranca pamiatok Viktor Myskovszky, ktorému v roku 1980 odhalili na fasáde bronzový reliéf s pamätným textom.

[ad][/ad]

Na mieste domu č. 11 (tretí zľava), za križovaním Poštovej a Baštovej ulice, stála od 13. storočia „červená veža“ mestského opevnenia z jeho prvej stavebnej fázy. Skladovali v nej pušný prach a patronát nad ňou mal od polovice 16. storočia cech mäsiarov. Zbúrali ju po roku 1783 a vedľa nej po prerazení najstaršieho pásu hradieb zriadili klasicistickú, tzv. Novú bránu, ktorou sa prechádzalo cez predpolie hradby k bývalému strednému predmestiu (pôvodne Richtárska a Tehliarska Ves na tzv. strednom huštáku). Bránu zbúrali už pred rokom 1807, potom tu zasypaním hradnej priekopy vznikla stavebná parcela, kde až v roku 1868 vznikol súčasný neoklasicistický dom (č. 11 v strede). Pre svoju potrebu ho postavil kamenársky majster a staviteľ Ľudovít Schmiedt, po ňom ho vlastnila vdova Zuzana, rod. Legányi. 

[article slug=“cast-hlavnej-ulice-sa-zmenila-na-nepoznanie“][/article]

Od konca 60. rokov tu sídlili redakcie filiálok viacerých denníkov, bol tu aj tzv. Dom novinárov s klubovými priestormi. Mäkké podložie zapríčinilo statické narušenie budovy, a preto koncom 80. rokov podstúpila náročnú rekonštrukciu.

Na mieste vedľajšieho domu zľava (č. 13) stála akási budova už pred rokom 1819, teda v čase, keď ešte existovalo mestské opevnenie. V 30. rokoch na dvore domu postavili i hospodársku budovu. Postupnými prestavbami, zvlášť v r. 1868 (realizoval ju opäť Ľ. Schmiedt), získal dom dnešnú neoklasicistickú podobu. Majiteľom bol v tom čase obuvník Eduard Dergács, od konca 80. rokov už Aurel Kulin, po r. 1920 obchodník s obuvou Juda Zopf. Zaujímavá je história domu č. 15 (vľavo), ktorý je zo všetkých tu popisovaných najmladší.

(RED)
foto: archív Jána Gašpara, Veronika Janušková