Na výstavbu poštového paláca použili 3,6 milióna tehál

Pred týždňom sme v našom dlhodobom seriáli písali o histórii pošty v Košiciach, ktorá vyústila do výstavby veľkoryso riešeného areálu s komplexom budov na Poštovej ulici. Projekty poštového paláca, ktorý mal stáť na mieste starej budovy, vyhotovili budapeštianski stavitelia Emil Somló a Ambrus Orth. Plány v tom čase však prekazila prvá svetová vojna. Areál Riaditeľstva pôšt a telegrafov, v ktorom v súčasnosti sídli Hlavná pošta, ale aj rozhlasové štúdio RTVS, začali nakoniec stavať v roku 1928…

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, a porovnáme ich so súčasnosťou. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol., s. r. o., v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. 

Po vzniku Československa len málo zamestnancov starej Uhorskej poštovej správy v Košiciach ovládalo slovenčinu. Aj to v novom štáte znemožňovalo poštovú prevádzku. Prvá československá vlaková pošta síce dorazila zo Žiliny do Košíc 28. decembra 1918, ale až do 13. februára 1919 pôsobili na košických poštách hlavne maďarskí úradníci, ktorí nedokázali komunikovať v novom štátnom jazyku. Iba málo z nich zložilo sľub vernosti republike a po prepustení zo štátnej služby boli nahradení odborným personálom z územia Čiech a Moravy. V Košiciach bol po vzniku republiky iba poštový inšpektorát, no už v priebehu roku 1919 bol zmenený na Riaditeľstvo pôšt a telegrafov s pôsobnosťou pre východné Slovensko a neskôr aj Podkarpatskú Rus. Podliehalo mu 118 poštových úradov.

[ad][/ad]

Opätovne bola nastolená požiadavka na novú budovu poštového riaditeľstva a v roku 1921 bol vytýčený pozemok na jeho výstavbu. Vybrali nezastavanú plochu jazdeckého areálu južne od delostreleckých kasární. Mesto darovalo tento pozemok s rozlohou 3 200 metrov štvorcových štátu v roku 1923.

S výstavbou budov Riaditeľstva pôšt a telegrafov sa začalo v roku 1928. Projekty v roku 1927 vyhotovil pražský architekt Bohumír Kozák. V rozsiahlom komplexe budov naprojektoval priestory aj pre Poštový a telegrafný úrad č. 1, Poštový a telegrafný hospodársky úrad a v južnej časti pre rozhlasové štúdio „Radio journal“. Areál postavila brnensko-užhorodská firma Bedřich Koráb a Jaroslav Železný. Použila pri tom 3,6 milióna tehál, 14 000 metrov kubických štrku, 7 000 metrov kubických piesku, 10 400 metrov kubických asfaltovej izolácie, 9 000 metrov kubických medeného plechu, osadila 995 bežných metrov schodiska. Celý areál poštového paláca dali do prevádzky 17. marca 1933, kedy bol v Košiciach prednostom Riaditeľstva pôšt a telegrafov vrchný poštový radca Antonín Rab.

Moderná funkcionalistická architektúra sa uplatnila v jej interiéroch a exteriéri. Veľkorysá stavba má ploché strechy, okná radené v horizontálnych pásoch, okrový keramický obklad poschodí a biele travertínové obloženie prízemia. Kvalitný materiál, obloženie z lešteného opaxitu a žuly, ako aj funkčné vybavenie interiéru sú v pôvodnej podobe dodnes pýchou centrálnej poštovej haly. V nej 9. novembra 1940 odhalili bustu regenta Maďarska Miklósa Horthyho. 

[article slug=“od-dostavnikov-po-moderny-postovy-urad“][/article]

Pohľadnica z roku 1941 (dole) ukazuje budovu zo západnej strany. V popredí je prízemný pavilón „C“ hospodárskeho areálu, pozdĺžny dvojposchodový trakt „B“ so širokým vstupným schodišťom je Poštový úrad Košice 1. Na pohľadnici z roku 1936 (hore) vidieť posledne dostavaný (1932) štvorposchodový pavilón „A“. Tu malo kancelárie Riaditeľstvo pôšt a telegrafov, po jeho zrušení tu úradoval v 70. a 80. rokoch Krajský výbor Komunistickej strany Slovenska. Dnes priestory patria akciovej spoločnosti Slovak Telekom. Budova je zapísaná v Zozname kultúrnych pamiatok.