Nad Carpanom prebývali kniežatá, grófi i generáli

Dnes načrieme do slávnej histórie domov na Hlavnej číslo 44 a 42. Košičania ich poznajú najmä vďaka zariadeniam, ktoré sídlia v ich obchodných priestoroch na prízemí – známej reštaurácii a kaviarni Carpano, ktorá na budúci rok oslávi 50 rokov, a cukrárni Aida. 
Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, a porovnáme ich so súčasnosťou. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. 

Tretia budova zľava (Hlavná č. 44), v ktorej je na prízemí od roku 1990 cukráreň Aida, stojí na parcelách dvoch stredovekých domov. Súčasnú podobu získala po prestavbe v polovici 19. storočia, keď bol jej majiteľom bohatý obchodník s plátnom Ján Haader. Po roku 1869 sa majiteľom domu stal obchodník Adolf Steinhaus. Po ňom sa stal vlastníkom Bernard Klein, potom jeho dedičia a po roku 1920 Margaréta Szaszová, neskôr J. Gergelyová. Na tomto mieste bol od roku 1769 najstarší obchod so železným tovarom, ktorý založil Ján Gottfried Baszel starší. Po smrti jeho vnuka Karola Baszela viedol obchod nie príliš úspešne v rokoch 1852 – 1864 Karol Daniel Tutko. Začiatkom 20. storočia železiarstvo prevzala firma Fleischer&Schirger a bolo v prevádzke asi do roku 1920. V dome bol veľkoobchod s vínom, ktorý pod menom zakladateľa viedol Felix Horovitz. Po roku 1930 na mieste železiarstva už bola predajňa s textilom Prvodev. Po roku 1938 tu bolo Kníhkupectvo sv. Štefana a po vojne kníhkupectvo podniku Pravda patriace Komunistickej strane, ako aj papiernictvo spoločnosti Dunaj. Koncom vojny bola na prízemí predajňa rozličného tovaru spotrebného družstva Hangya. Po vojne tu dlhé roky bola predajňa potravín. Na druhom poschodí v dome býval akademický maliar Štefan Roskoványi. Na mieste vedľajšieho domu (druhý zľava, č. 42) už v 15. storočí stáli tri menšie meštianske domy. V roku 1825 ich získal gróf Teodor Csáky, ktorý tu v roku 1835 postavil novú reprezentatívnu budovu. V roku 1846 sa tu narodili dvojičky Jenny a Mária Landesmannové, neskôr známe operné speváčky pôsobiace v USA. V tomto dome mali ich rodičia obchod s odevmi.

V revolučných rokoch 1848/1849 tu bolo ubytovaných viacero významných osobností oboch bojujúcich strán. Vo februári 1849 to bol cisársky generál Georg Heinrich Ramberg, ktorý do Košíc vtiahol na čele slovenského dobrovoľníckeho zboru. V marci ho vystriedal z opačného tábora poľský generál v službách uhorskej revolučnej vlády Henryk Dembiński. V júni tu zas bývalo ruské knieža Ivan Fjodorovič Paskievič-Erivanskij, veliteľ kontingentu 110-tisíc vojakov, ktorí tiahli mestom na pomoc cisárovi Františkovi Jozefovi I., v júli až septembri štábny šéflekár ruského vojska Meissner a v auguste 1849 cisársky vojenský pridelenec ruských vojsk, gróf František Zichy. V septembri 1849 sa v dome ubytoval Zichyho zástupca a organizátor cisárskych dobrovoľníckych oddielov, gróf Štefan Szirmay. Ani tieto „zásluhy“ nepomohli majiteľovi domu, grófovi Teodorovi Csákymu, stúpencovi revolúcie, od jeho neskoršieho politického prenasledovania. Potom bola majiteľkou domu vdova po Teodorovi Csákym Klára. Po nej objekt kúpil židovský obchodník s látkami a módnym tovarom Jozef Schäffer. Po ňom sa vlastníkom v roku 1880 stal podnikateľ Emil Schirger, ktorý nanovo upravil jeho fasádu a na mieste starej pavlače vybudoval nové poschodie. Potom dom vlastnila jeho vdova Berta, rodená Münsterová, a po nej Aladár Markovics, ktorý tu mal až do roku 1941 so spoločníkom Šimonom Engländerom krajčírstvo a obchod s látkami. Po vojne tu bol Šport-bazár, ktorého majiteľom bol J. Dombrády, a zlatníctvo Henricha Amsela. Na prízemí 75 rokov fungovala najstaršia košická Cukráreň Megay. Nuž a od roku 1968 v jej priestoroch ponúka svoje služby reštaurácia a kaviareň Carpano.