Plán výstavby mesta vznikol už v roku 1870

Minulý týždeň sme sa stručne dotkli verejného priestoru na južnom vyústení Hlavnej ulice. Táto časť si však zaslúži trocha širší komentár. 

Stredoveké opevnenie Košíc mesto postupne odstraňovalo už v 18. storočí. Zbúranie južnej citadely v roku 1803 otvorilo cestu z juhu na Hlavnú ulicu. V 40. rokoch 19. storočia zlikvidovali posledné ochranné priekopy, čím sa odstránili aj posledné prekážky rozvoja mesta. 

Vznikla ale dilema, aké podmienky by mali platiť pri jeho ďalšej zástavbe. Radnica preto od polovice 19. storočia začala riešiť územný rozvoj, úpravu komunikácií a verejných priestranstiev.

V roku 1870 vznikla komisia na skrášľovanie mesta, ktorá dostala za úlohu, okrem iného, vypracovať nielen aktuálny, ale aj perspektívny plán výstavby. Odznela požiadavka na výstavbu širokých ulíc, námestí, ale aj parkov. 

[ad][/ad] 

Práve v tom období, aj v súvislosti s otvorením priestoru z juhu smerom k Dómu sv. Alžbety, ktorý vznikol po zbúraní južnej citadely, sa mesto rozhodlo s ohľadom na čiastočne jestvujúcu zástavbu zachovať v tejto časti Hlavnej ulice veľkorysí verejný priestor.

Stavebný štatút slobodného kráľovského mesta Košice bol prijatý v roku 1874. Štatút, ale aj jeho ďalšie novelizované znenia, začal riešiť rôzne regulatívy usporiadania priestorov v meste. Vďaka nim vznikla napríklad v poslednej tretine 19. storočia podľa vzoru Budapešti Moyzesova ulica, v tom čase skutočne moderná „okružná“ trieda. Mesto upravilo terén, vysadilo stromoradie po celej jej dĺžke, vymedzilo priestor pre spojovacie cesty a komunikácie.

Na historickej pohľadnici zo začiatku 40. rokov 20. storočia vpravo vidieť dvojposchodový Hotel Schalkház, o ktorom sme sa zmienili v prvej časti nášho seriálu. O týždeň prinesieme množstvo zaujímavostí o tejto ikonickej stavbe i o jej následníkoch.

[ad2][/ad2]

(Ľudovít Korotnoky)