Pri rekonštrukcii budovy našli desať kíl zlatých šperkov

Dnes nazrieme do slávnej i pohnutej histórie domov na Hlavnej 16, 14 a 12. Na historickej pohľadnici z roku 1914 tretí dom sprava (dnes Hlavná č. 16, v ktorom sídli Hotel Zlatý dukát) stojí na mieste svojich dvoch predchodcov. Pri architektonickom výskume v roku 2006 tu lokalizovali najstarší kráľovský dom, ktorý v Košiciach bol nepochybne už v polovici 13. storočia. Žili v ňom kráľovskí strážcovia a úradníci kráľovskej komory. Panovník Žigmund Luxemburský ho v r. 1392 nechal zbúrať a jeho materiál použili pri stavaní nového pásu opevnenia. Terajší klasicistický dom zo 40. rokov 19. storočia vlastnila Terézia Szimayová, po nej od konca 50. rokov statkár Samuel Patay, člen parlamentu a neskorší prvý podžupan Abovskej župy. 

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, a porovnáme ich so súčasnosťou. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

Po roku 1891 budovu na Hlavnej č. 16 kúpil Ľudovít Stern, ktorý tu zriadil hostinec a reštauráciu. Po roku 1930 bola známa ako „Budějoviská bouda“ a prevádzkoval ju Jan Boháček. Po vojne až do roku 1950 tu bola reštaurácia a vináreň „Atóm“.
V roku 1950 získalo dom Spotrebné družstvo Jednota. V tom istom roku počas jeho rekonštrukcie v pivničných priestoroch našli zakopaný ďalší košický „zlatý poklad“, asi 10 kg zlatých šperkov a hodiniek, ktoré tu zrejme pred deportáciou do koncentračného tábora ukryli majitelia domu, rodina Sternová. Tento objav dal aj názov novej družstevnej vinárni a reštaurácii „Zlatý dukát“. Po roku 1990 bola privatizovaná a aj dnes tu funguje penzión rovnakého názvu, ktorý vznikol po rozsiahlej vnútornej rekonštrukcii v r. 2007.

Vedľajší dvojposchodový dom (Hlavná č. 14) v strede záberu, si uchoval svoj pôvodný stredoveký úzky pôdorys a kamennú šambránu. V 40. rokoch 19. storočia bol jeho majiteľom vážený občan a hlavný právny zástupca mesta Ľudovít von Dobay. Jeho syn Jozef po roku 1870 nadstavoval druhé poschodie a vtedy získal dom terajšiu podobu. Po ňom bola majiteľkou jeho sestra Helena s manželom, liptovským zemanom Bohumírom Szmrecsányim, a od polovice 90. rokov 19. storočia obchodník s kožou a galantériou Leopold Koth, ktorý tu mal aj svoju predajňu. Jeho rodina dom vlastnila až do 40. rokov 20. storočia.

Aj ďalšia južnejšie stojaca, opäť do úrovne chodníka vyčnievajúca budova (Hlavná č. 12), mohla vzniknúť až po posune hradieb v prvej polovici 15. storočia. Súčasný klasicistický dom na jeho základoch vznikol v druhej polovici 40. rokov 19. storočia. Okolo roku 1860 nehnuteľnosť už vlastnil zlatník Karol Fröhlich, ktorý tu mal v nárožných priestoroch aj svoju predajňu. Vedľa vchodu zo severnej strany bol asi od roku 1854 prvý stály košický fotoateliér, ktorého majiteľom bol Imrich Emanuel Roth. Po Fröhlichovi bolo v dome od konca 19. storočia zlatníctvo Jakuba Burgera, po roku 1900 takmer 40 rokov židovská „kóšer“ reštaurácia Jozefa Zipsera.

[ad][/ad]

Po roku 1945 sa zmenila na hostinec a reštauráciu „U Vranovčana“, ktorej majiteľom bol Tibor Štiavnický. Vo vedľajších priestoroch v tom čase bola predajňa mäsa a údenín firmy „Štefan Jochmann a synovia“. Neslávnou etapou v dejinách domu bol prelom rokov 1944/45, keď tu mala vyšetrovacie priestory a väznicu nemecká bezpečnostná služba. Odtiaľ 5. januára 1945 vyvliekli príslušníci Strany šípových krížov na rozkaz hlavného župana Gábora Gyarmathyho dvanásť čerstvo zaistených osôb, väčšinou vojenských zbehov pochádzajúcich z maďarského vidieka, ale aj partizánov a členov odboja, z ktorých iba Ladislav Hercz bol Košičan. Naložili ich na nákladné auto a obesili „pre výstrahu“ počas vyhláseného stanného práva a fingovaného leteckého poplachu bez súdu na stromoch Hlavnej ulice, kde viseli počas troch dní. Do polovice 90. rokov bola v dome dlho aj predajňa ovocia a zeleniny.