Secesný klenot nechal postaviť majiteľ pivovaru

Dnes zalistujeme v slávnej histórii legendárnej kaviarne Slávia. Na jej mieste stál dom, ktorý začiatkom 17. storočia malo v prenájme vojsko. V roku 1823, keď ho vlastnil Juraj Soós, ho prestavali. Od roku 1846 bola na prízemí cukráreň Kristiana Ardüzera pochádzajúceho zo Švajčiarska. Po smrti manžela dom vlastnila vdova Amália Soósová, ale dala ho do nájmu Jozefovi Schifbeckovi, ktorý prevzal aj tunajší hostinec svojho švagra Jána Briskyho. V roku 1860 sa Jozef Schiffbeck stal aj majiteľom domu a prebudoval ho na hotel. Bol vychýrený veľmi dobrou kuchyňou a pohodlnými izbami. Na prízemí bola kaviareň a piváreň zásobovaná z prenajatých pivovarov v Kostoľanoch aj v Košiciach…

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, a porovnáme ich so súčasnosťou. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. 

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. 

Od roku 1881 Matej Schiffbeck dával hotel do nájmu rôznym záujemcom. Prvým bol František Schubert, bývalý hlavný čašník v hoteli Schalkház. Počas jeho pôsobenia sa v hoteli Schiffbeck v dňoch 9. – 11. júna 1890 uskutočnilo prvé predvedenie fonografu v Košiciach. V roku 1893 sa novými nájomcami hotela stali Jozef Imenschek a Móric Bodorfi, ktorý však ešte v tomto roku zo spoločnosti vystúpil a prenajal si hotel Európa. V roku 1900 sa majiteľom hotela stal Konštantín Bauernebl, ktorý ho ešte v tomto roku zbúral a na jeho mieste dal postaviť novú reštauráciu a kaviareň. Nová pekná secesná budova vznikla v rokoch 1900 – 1901. Podľa projektu Júliusa Répászkeho ju stavala firma bratov Arpáda a Gejzu Jakabovcov. Na pohľadnici z roku 1902 sú zreteľné vplyvy viedenskej secesie (geometrizujúce členenie fasády s plošnou dekoráciou, rastlinná a figurálna ornamentika, na štíte motív venca). Farebné mozaiky medzi oknami prvého a druhého poschodia a na atike sú vytvorené z keramického obkladu. V kruhovom poli (v strede) kľačiaci muž načiera tmavšiu tekutinu (pivo), aby ňou osviežil polonahú bohyňu úrody – Ceres. Na atike vľavo zobrazený zajac symbolizuje šikovnosť a prefíkanosť, vpravo kohút usilovnosť a bojovnosť. Spolu s motívmi na medziposchodí fasády (divá kačica, labuť a bociany), ako aj pozdĺžnymi plastikami viniča a chmeľu po stranách charakterizujú obchodnícke a podnikateľské vlastnosti stavebníka. 

Majiteľ domu Bauernebl napriek tomu, že v Košiciach vlastnil pivovar, prízemné priestory prenajímal na pohostinské účely iným záujemcom a na vyšších podlažiach boli nájomné byty. Prvým nájomcom priestorov na prízemí bol František Schubert, ktorý ich v roku 1901 zariadil ako hostinec a reštauráciu. Vysoká úroveň Schubertovho hostinca – reštaurácie je zrejmá aj z pohľadnice z roku 1902. Nejde pritom len o vnútorné zariadenie, ale aj o stavebne perfektný dekoratívny interiér s veľkými oknami, výhľadom na divadlo a preskleným stropom. V júni 1908 priestory prenajal Alojz Szálassy, niekdajší majiteľ kaviarne v Andrássyho paláci. Zriadil tu kaviareň a reštauráciu „Royal“. Po roku odišiel mimo Košíc a reštauráciu (zo strany ulice) prevzal Daniel Kovács, kaviareň v zadnej časti prízemia Ľudovít Berger. Od roku 1911 bol jej nájomcom mäsiar a údenár Oskár Freudenfeld. Po vojne reštauráciu prenajal Ján Sámsony a až vtedy dostala označenie „Savoy“. Kaviareň prenajal Alexander Pikler a pomenoval ju „Slávia“. Už jej názov naznačoval, že sa tu schádzala hlavne česká a slovenská verejnosť. Pikler si v roku 1925 prenajal aj reštauráciu a pre obe prevádzky zaviedol jednotný názov „Slávia“. Ten sa užíva dodnes, hoci v rokoch 1938 – 1945 platil opäť názov „Royal“. V tých časoch tu okrem pravidelnej cigánskej muziky pôsobili aj legendárni čašníci Novák, Otakar Saska, Emanuel Bureš a Sáva Bauer.

foto: archív jg, jj