Staviteľ Korintského prieplavu sa narodil na Hlavnej 9

Známy obchod so všeličím „Mladosť“, legendárny Tuzex a pred ním veksláci predávajúci bony, za ktoré sa dali kúpiť džínsy, cigarety či iný tovar dovážaný zo západu, bistro vo vedľajšej budove, z ktorého rozvoniavali bravčovinky… Aj takto si na dolnú časť Hlavnej (č. 3 – 9) spomínajú starší Košičania. Málokto však vie, že v dome na Hlavnej ulici č. 9 sa v roku 1850 narodil svetoznámy staviteľ Vojtech Gerster. Práve jemu sa podarilo splniť dávny sen Rimanov i Grékov – prekopať Korintskú šiju a vybudovať prieplav, ktorý spája Korintský záliv s Egejským morom… Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, a porovnáme ich so súčasnosťou. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

Nárožný dom (č. 3) dal v 30. rokoch 19. storočia postaviť stolársky majster Leopold Sana. V roku 1878 sa majiteľom stal Karol Beller st., ktorý tu zriadil predajňu lahôdok a koloniálneho tovaru. Známe lahôdky „Beller“ tu fungovali až do roku 1945. Od r. 1949 predajňa patrila družstvu Jednota a od začiatku 60. rokov do začiatku 90. rokov tu bola populárna predajňa „Mladosť“ so sortimentom hračiek, papiernictva a drogérie. Vo vedľajších priestoroch bola do konca 90. rokov 19. storočia predajňa odevov Mórica Lamma, po roku 1945 drogéria „Orchidea“ a predajňa módnej konfekcie. Vedľajší klasicistický dom (č. 5) pochádza taktiež z 30. rokov 19. storočia. Majiteľom bol abovský podžupan Ľudovít Semsey, po ňom jeho vdova Klára. V 60. rokoch budovu odkúpil bohatý veľkoobchodník s textilom Filip Bródy, ktorý tu mal i svoju maloobchodnú predajňu (zanikla v r. 1923). Dlhú dobu boli v dome viaceré predajne textilu rôznych majiteľov (Módny dom Kreisz & Mann, J. Sponner, Šimon Mandler, Lichtig, po r. 1945 Ernest Winter, Viliam Nivaš) a tie tu ostali aj po znárodnení až do začiatku 90. rokov.

[ad][/ad]

Dom č. 7 vlastnil v polovici 19. storočia obchodník Ján Pocsatko, po ňom jeho syn Viktor. Potom bola majiteľkou Dunajská banka, ktorá tu až do konca  30. rokov mala svoju filiálku. V prízemných priestoroch mal obchod s nábytkom Anton Rupp, pánske odevy predával krajčír Albert Alter, módny textil Šalamún Pollák a Ernest Wagner. Od roku 1903 tu bol aj fotoateliér, ktorého prvým majiteľom bol Henrich Cséri, po ňom asi od roku 1908 František Szamossy, do konca 30. rokov jeho vdova. Ateliér naposledy pod názvom „Foto Šoľom“ (podľa majiteľa Alexandra Solyoma) tu fungoval do roku 1949. Od konca 30. rokov tu bola aj predajňa č. 3 firmy „Fleischer & Schirger“, kde sa predávali svietidlá, a predajňa skla a porcelánu firmy „Pausz“. V roku 1945 prešli obidve pod národnú správu. Počas éry socializmu tu dlhé roky bola predajňa „TUZEX“, kde za tzv. bony predávali tovar importovaný zo západu. Neblahou pamiatkou na túto éru je aj smrť mladého človeka zastreleného pri múre domu 21. augusta 1968, čo pripomína aj tabuľa umiestnená na stene.

Majiteľom štvrtého domu sprava (Hlavná č. 9), ktorý postavili koncom 30. rokov 19. storočia, bol stolár Jozef Gerster, potom jeho syn Mikuláš, ktorý bol mydlárom. Tu sa narodilo viac jeho detí, ktoré neskôr svojím pôsobením preslávili rodné mesto. Dcéra Mária (vydatá Stegmüllerová) bola maliarkou a pedagogičkou v Budapešti, Berta (vydatá Kauserová) a Etela (vydatá Gardiniová), boli opernými speváčkami na európskych scénach. Syn Vojtech sa preslávil ako významný budapeštiansky staviteľ a projektant dopravných stavieb svetového významu – Panamského prieplavu, Korintského prieplavu, ale aj kanálu Dunaj – Tisza, Košicko-turnianskej železnice a ďalších.  Z obdobia socializmu si tu pamätáme predajňu textilu, kožušníctvo, prevádzku bistra a očnej optiky.