V budove Technickej univerzity boli kedysi kasárenské pechoty

Ako sme už v našom seriáli spomínali, Mäsiarska ulica patrí k jedným z najstarších v Košiciach. Vyvíjala sa od vzniku mesta v 13. storočí a pomenovanie dostala podľa príslušníkov cechu mäsiarov, ktorí tu žili.

V predchádzajúcich pokračovaniach nášho dlhodobého seriálu sme sa venovali viacerým budovám na tejto ulici. Dnes nahliadneme do histórie bývalých kasární pechoty.

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál ponúka milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Navyše, rovnaké budovy, ulice, parky si môžete porovnať s ich súčasným stavom.

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.

Bývalé kasárne pechoty postavili na ploche, kde sa v minulosti tiahlo mestské opevnenie. Z južnej strany tu v minulosti stávala takzvaná Zbrojničná veža, ktorá bola súčasťou druhého pásu hradieb stavaných začiatkom 15. storočia v čase panovania Žigmunda Luxemburského, a od severu takzvaný Tehlový bastión opevnenia. Až po odstránení posledných zvyškov hradieb a väčšej časti bastiónu začiatkom 70. rokov 19. storočia bolo možné postupne vytýčiť predĺženie Mäsiarskej ulice severným smerom. Vytvorené stavebné parcely na mestských pozemkoch boli rezervované na plánovanú výstavbu komplexu vojenských kasární. Pôvodne ulica križovala Korunnú ulicu (dnes Bačíkova) a na jej zakončení viedla pred oplotením mestskej ľudovej školy až po Tabakovú (dnes Strojárenskú) ulicu. Po roku 1945 areál školy rozšírili a ulica s dĺžkou 748 metrov má dnes severné zakončenie na Hviezdoslavovej ulici. Ešte v polovici 19. storočia bola dlhá len 490 metrov.

V rokoch 1889 – 1890 postavili kasárne pechoty domobrancov, ktorých dlhé priečelie bolo situované pozdĺž západnej strany ulice (dnes č. 74), kratšie trakty smerovali do Zbrojničnej (vľavo) a na opačnom konci do dnešnej Bačíkovej ulice. V kasárňach bolo spočiatku ubytované mužstvo 9. pešieho pluku honvédov (domobrancov), ktorý podliehal v rámci III. domobraneckého okrsku (veliteľom bol podmaršál Karl Paxy) 77. pešej brigáde honvédov. Veliteľom brigády bol v tom čase generál Károly Bulyovszky, pluku velil Čech Ludvík Novák. V rokoch 1920 – 1937 užívala kasárne 21. pešia brigáda československého vojska.

[ad][/ad]

Prvým veliteľom brigády do roku 1923 bol generál Jan Horák, posledným od roku 1933 brigádny generál František Kukačka. Ako samostatná zložka tu pôsobila aj 11. evidencia koňstva, ktorej velil major Jaroslav Teplý, známy amatérsky archeológ žijúci v Barci. V tom čase to boli takzvané Štúrove kasárne. V roku 1938 ich Maďari nazvali podľa vojvodcu z čias protitureckých vojen kasárňami Miklósa Zrinyiho. Od roku 1945 miesto armády zaujali prevádzkové priestory a sklady viacerých inštitúcií a podnikov. Sídlil tu krajský podnik Československých stavebných závodov, referát obchodu Národného výboru mesta Košice, oblastné podnikové rozdeľovne elektrospotrebičov a textilného tovaru. Vyše 40 rokov bývalé kasárne užíva Vysoká škola technická, resp. Technická univerzita.

(RED)

[article slug=“v-dome-na-masiarskej-prezil-detstvo-svetoznamy-spisovatel-sandor-marai“][/article]

Čítajte aj:

• V kostole uršulínok je pochovaná aj mladá grófka Andrássyová
• Prvá svetová vojna zničila tradičnú európsku spoločnosť, tvrdí historik
• Romantickú Zámočnícku ulicu chceli komunisti zbúrať
• Bývalý režim zlikvidoval kláštor i školu dominikánok
• Časť Hlavnej ulice sa zmenila na nepoznanie