Vedeli ste? Tieto zaujímavé historické osobnosti sú pôvodom z Košíc

Pri potulkách Košicami možno málokedy myslíme na ich bohatú históriu. A len zriedkakedy si uvedomujeme, aké osobnosti sa pred nami kedysi prechádzali po Hlavnej ulici či žili v meštianskych domoch, ktoré sú do dnešných dní hmotnou spomienkou na život vtedajšej spoločnosti. Na ktorých slávnych a svetovo uznávaných Košičanov môžeme byť právom hrdí?

Slávny literát rád písal aj o rodných Košiciach

Svetoznámy maďarský spisovateľ, autor viac ako 50 literárnych diel a rodák z Košíc bol výrazne ovplyvnený svojím pôvodom a rodným mestom. Sándor Márai nezabudol na milované Košice ani napriek tomu, že v roku 1952 emigroval z Maďarska do Spojených štátov. Práve naopak – vo väčšine jeho tvorby môžeme nájsť motívy Košíc, meštianskej kultúry a vtedajšieho spôsobu života.

Už jeden z prvých významných románov Sándora Máraiho – Vyznanie – odzrkadľuje spomienku na autorove detské roky, na meštiansku spoločnosť, v ktorej vyrastal. Zaujímavý pohľad na Košice a jeho obyvateľov pootvoril dvierka aj do takých spoločenských zákutí, o ktorých sa bežne hovoriť nezvyklo.

Sándor Márai písal o bolesti aj o láske. Osud však autorovej starobe doprial bolesť práve tým, že mu vzal lásku. V priebehu štyroch rokov prišiel o manželku, nevlastného syna aj troch súrodencov, až sa napokon o slovo prihlásila samovražda.

Písal romány, novely, poéziu, eseje, poviedky, komentáre či divadelné hry. Aj napriek tomu, že kvôli sovietskej okupácii zakázal Márai v strednej Európe vydávať svoje diela, Košice na svojho rodáka nezabudli. Od roku 2004 môžeme nájsť na Zbrojničnej ulici sochu spisovateľa s prázdnou stoličkou oproti, ktorá akoby vyzývala okoloidúcich, aby sa na chvíľu zastavili na nemý dialóg s majstrom písaného slova.

Muž, ktorý stál za výstavbou Panamského a Korintského prieplavu

Meno košického rodáka Bélu (Vojtecha) Gerstera nám možno, aj napriek svetovému úspechu jeho nositeľa, veľa nehovorí. A pritom stačí, aby ste sa pri prechádzaní okolo domu na Hlavnej ulici s číslom 9 pozastavili a všimli si pamätnú tabuľu venovanú tomuto významnému inžinierovi a projektantovi. Vedeli ste, že tento Košičan projektoval dva najvýznamnejšie prieplavy sveta – Panamský a Korintský?

Béla Gerster sa narodil v októbri 1850 v Košiciach a tu nadobudol aj svoje základné a stredoškolské vzdelanie. Vysokoškolský titul sa mu podarilo získať na univerzite vo Viedni. Mladý inžinier odišiel pracovať do Budapešti a zakrátko sa stal rešpektovaným v oblasti vodných stavieb. Jeho šikovnosť a nadanie si všimol aj István Tűrr, ktorý odštartoval Gersterove mimoriadne úspechy.

Tie začali Gersterovou účasťou na medzinárodnej expedícii, ktorej cieľom bolo určiť najvhodnejšiu trasu budúceho Panamského prieplavu. Išlo o skutočne dôležitú obchodnú cestu – prieplav dokázal skrátiť cestu z New Yorku do San Francisca z 22 500 km na 9 500 km. Cesta však zároveň predstavovala jeden z najnáročnejších inžinierskych projektov v histórii, keďže trasa mala prepojiť Tichý oceán s Atlantickým.

Avšak skutočný životný úspech čakal na Gerstera pri brehoch Helénskej republiky. Práve tu zúročil skúsenosti z predchádzajúcej expedície, ktoré vyústili až do výstavby Korintského prieplavu. Prepojenie Iónskeho a Egejského mora umožnilo skrátenie cesty približne o 400 kilometrov.

Zaujímavosťou je, že Béla Gerster sa narodil do intelektuálne nadanej rodiny a nebol jej jediným úspešným členom. Spomenúť môžeme napr. Bélovu sestru Etelu, slávnu opernú speváčku a brata Arpáda, z ktorého sa stal uznávaný a rešpektovaný newyorský chirurg.

Ďalšiu významnú osobnosť histórie nájdete na ďalšej strane.

Vychýrený portrétista cisárskeho dvora

To, že je Leopold Horovitz rodený Košičan, zapríčinilo zlé počasie. Silné sneženie a fujavica totiž koncom januára 1838 znemožnili tehotnej manželke židovského obchodníka s vínom vrátiť sa do obce Rozhanovce. Svojho syna preto porodila v meste – aspoň tak to opisuje dochovaný rodinný príbeh. V 30. rokoch 19. storočia totiž nebolo Židom umožnené usadiť sa vo vtedajších uhorských mestách. Keď sa o niekoľko rokov na to Horovitzovci napokon presťahovali do Košíc, patrili zrejme medzi prvých zakladateľov židovskej komunity.

Vtedy ešte nemohli tušiť, že sa z ich syna Leopolda stane uznávaný maliar a popredný európsky portrétista druhej polovice 19. storočia. A už vôbec nie, že mnohé významné osobnosti tej doby budú považovať za prestíž, aby ich na plátne zvečnil práve on.

Leopold Horovitz prežil svoje študentské roky vo Viedni a neskôr v Paríži, kde zotrval 10 rokov. Pôsobil aj vo Varšave a v Budapešti, vďaka svojmu vychýrenému talentu nakoniec zakotvil priamo na cisárskom dvore. Hoci sa vo svojej umeleckej tvorbe venoval aj žánrovým výjavom zo židovského prostredia, najväčšiu slávu mu prinieslo práve maľovanie portrétov. A nielen takých hocijakých – štetcom na plátne zvečňoval členov vysokej spoločnosti, známych umelcov aj vedcov. Maliarovým modelom bol viackrát aj samotný rakúsky cisár František Jozef I. a jeho manželka Alžbeta Bavorská, prezývaná Sissi.

(RK)