Viete, ktorá funkčná stavba je najstaršia v meste?
Myslíte si, že najstaršou budovou v meste, ktorá dodnes plní svoju funkciu, je Levočský dom či Dóm sv. Alžbety? Omyl! Rehoľa dominikánov, ktorá sa podľa najnovších výskumov usadila v Košiciach už začiatkom 13. storočia, už v roku 1236 preukázateľne stavala svoj kostol spolu s kláštorom. Dokazuje to listina dochovaná v archíve dominikánov v Ríme. Svätostánok
Myslíte si, že najstaršou budovou v meste, ktorá dodnes plní svoju funkciu, je Levočský dom či Dóm sv. Alžbety? Omyl! Rehoľa dominikánov, ktorá sa podľa najnovších výskumov usadila v Košiciach už začiatkom 13. storočia, už v roku 1236 preukázateľne stavala svoj kostol spolu s kláštorom. Dokazuje to listina dochovaná v archíve dominikánov v Ríme.
Svätostánok dostavali v druhej polovici 13. storočia a najstaršia písomná zmienka o ňom je z roku 1303. Je jednoloďový, dĺžka jeho pôdorysu je 60 metrov, šírka 17 metrov. Vstup do kostola zo západnej strany vedie cez gotický portál, vchod z bočného južného priečelia pochádza z obdobia barokovej prestavby z rokov 1700 – 1741.
Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, a porovnáme ich so súčasnosťou. Dlhodobý seriál poskytuje milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie.
Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara (1953 – 2018), vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, bývalého riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta, z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali.

Dominikáni, ako príslušníci tzv. žobravého rádu, sa riadili zásadou osobnej chudoby. Aj tým prejavovali svoju zbožnosť a blízkosť k ľudu. Ich kostoly nemali spočiatku ani veže, aby nevzbudzovali pocit nadradenosti. Osemboká veža tohto chrámu bola pristavená až v priebehu 15. storočia. Jej podoba, zachytená na unikátnej pohľadnici z roku 1900, je z obdobia barokizácie stavby. V čase náboženských nepokojov košickí protestanti kostol v roku 1553 vyrabovali a jeho skazu dokončil veľký požiar mesta 13. apríla 1556. Zdevastovaný kostol a kláštor dominikáni opustili a odišli z mesta. Od roku 1578 Boží dom využívalo vojsko ako sklad potravín. Po ďalšom požiari z roku 1674 ostal úplne opustený až do roku 1698, kedy sa dominikáni opäť vrátili do Košíc a v rokoch 1700 – 1741 ho obnovili v zbarokizovanom štýle.
[ad][/ad]
Exteriér aj interiér pri tejto prestavbe dostali takmer súčasnú podobu. Hlavný oltár Nanebovzatia Panny Márie je novorománsky a pochádza z roku 1872. Zaslúžil sa oň vtedajší prior dominikánov v Košiciach Benedikt Kudrat. Z obdobia baroka sú hodnotné drevené vyrezávané lavice s kazetovými drevorezbami, bočné oltáre, viaceré obrazy i ďalší mobiliár. Drevorezby predstavujú erby šestnástich významných darcov, ktorí prispeli na rekonštrukciu kostola v rokoch 1700 – 1741. Z nich 11 sa dodnes podarilo identifikovať. Patria mestu Košice, rádu dominikánov, pápežovi Levovi XIII. a šľachtickým rodom Csáky, Berényi, Péchy, Vecsény, Szusztrik, Mednyánszky, Soós, Okolicsányi-Szentiványi.
V roku 1903 v rámci regotizácie a snahy o zvýraznenie stredovekého pôvodu kostola bola nízka špicatá strecha veže nahradená štíhlym vysokým ihlanovým zastrešením. Výškou 68 metrov sa tak stala najvyššou kostolnou vežou v meste – o deväť metrov prevýšila severnú vežu Dómu sv. Alžbety. V roku 1925 inštalovali do veže tri nové zvony – sv. Jozefa, sv. Dominika a sv. Vincenta z Ferrery. Nahradili zvon z roku 1853, ktorý ulial v Pešti András Schaudt a ktorý v roku 1916 rekvirovali pre vojenské potreby. Väčšia rekonštrukcia kostola bola dokončená v roku 1894, ďalšími opravami prešiel v rokoch 1923, 1931, 1942 – 43, 1985 – 88.
V roku 1933 vybudovali západne od chrámu, v bývalej záhrade dominikánov, krytú tržnicu mäsa. Bolo v nej 70 predajných boxov až do roku 1950. Potom tržnicu prestavali na maloobchodné predajne.
Medzi tržnicou a kostolom v rokoch 1934 – 1935 postavili kultúrnu sálu Veritas. Odtiaľ sa vchádzalo do krypty pod kostolom, kde sa od decembra 1944 do 17. januára 1945 v časoch teroru príslušníkov fašistickej Strany šípových krížov ukrývalo pred istou smrťou viac než 20 príslušníkov odboja. Kostol v roku 1950 odňali cirkvi, z kultúrnej sály Veritas sa stalo nechválne známe kino Dukla, ktoré zrušili v roku 1973. Dominikáni v roku 1990 kostol, kultúrnu sálu i kláštor získali späť.

(SEN)
[article slug=“dominikanske-namestie-pomenovali-pod-komunistickeho-vodcu“][/article]
Čítajte aj:
- Kláštor na Mäsiarskej je najstarším sídlom dominikánov na Slovensku
- V budove Technickej univerzity boli kedysi kasárenské pechoty
- V dome na Mäsiarskej prežil detstvo svetoznámy spisovateľ Sándor Márai
- Sestry uršulínky boli nositeľkami vzdelania v Košiciach
- V kostole uršulínok je pochovaná aj mladá grófka Andrássyová
Najnovšie články

Motoristi pozor, pri Amfiteátri budú do konca augusta viaceré dopravné obmedzenia

Predpoveď počasia na dnešný deň (17.7.2026)

Obnova hradu Slanec pokračuje novým prístupovým schodiskom do veže


