Vznik ČSR mal význam aj pre rozvoj národnej identity, tvrdia profesori z UPJŠ
Historický odkaz prvej Československej republiky (ČSR) je o viere v dosiahnutie zdanlivo nemožného, tvrdia to historici a politológovia z Filozofickej fakulty univerzity Pavla Jozefa Šafárika (FF UPJŠ) v Košiciach. Pripomínajú, že spoločný štát bol do začiatku prvej svetovej vojny okrajovým politickým projektom. TASR o tom informoval Marián Gladiš z FF UPJŠ. „Hoci medzivojnová ČSR nebola
Historický odkaz prvej Československej republiky (ČSR) je o viere v dosiahnutie zdanlivo nemožného, tvrdia to historici a politológovia z Filozofickej fakulty univerzity Pavla Jozefa Šafárika (FF UPJŠ) v Košiciach. Pripomínajú, že spoločný štát bol do začiatku prvej svetovej vojny okrajovým politickým projektom. TASR o tom informoval Marián Gladiš z FF UPJŠ.
„Hoci medzivojnová ČSR nebola bez problémov a spoločný štát sa osláv svojej storočnice nedožil, jedinečným pozitívnym spôsobom prispel k akcelerácii spoločensko-politického, hospodárskeho i kultúrneho vývoja spoločnosti na Slovensku. Svoj nespochybniteľný význam mal aj pre rozvoj národnej identity Slovákov,“ povedal vedúci Katedry histórie FF UPJŠ v Košiciach Martin Pekár.
Význam spoločnej republiky
Významnú úlohu v procese kreovania ČSR zohrala aj Deklarácia slovenského národa prijatá 30. októbra 1918 v Martine. „Mala svoju dôležitosť nielen na parížskych mierových rokovaniach, ale aj na domácej politickej scéne. Slovenský národ sa týmto politickým dokumentom prihlásil k spoločnému štátu Čechov a Slovákov, čím oficiálne zrušil zväzok s Uhorskom a právomoc uhorskej vlády na Slovensku. Jeho osobitosť treba hľadať v tom, že bol prijatý celkom nezávisle od vyhlásenia pražského Národného výboru k vzniku samostatného česko-slovenského štátu z 28. októbra 1918,“ uviedla vedúca Katedry politológie FF UPJŠ Marcela Gbúrová.
[ad][/ad]
Aj keď spoločná republika pred štvrťstoročím zanikla, podľa jej slov pozitívne ovplyvňuje vzťahy Slovákov a Čechov doteraz. „Nazdávam sa, že základ sa položil v medzivojnovom období, v ktorom prijatý politický systém parlamentnej demokracie preukázal značnú stabilitu, pretože ako jediný zo štátov v strednej Európe odolal rôznym totalitným tendenciám. Slovenská republika a Česká republika, ktoré vznikli 1. januára 1993, prijali politický systém prvej ČSR. Dali tým najavo vôľu pokračovať v tradícii parlamentnej demokracie z čias prvej republiky a postupne ju modernizovať v duchu nových civilizačných výziev,“ povedala.
Ako pripomenul historik Pekár, realizácia spoločného štátu sa z medzinárodnopolitického hľadiska javila až do začiatku roka 1918 ako iluzórna. „Napriek tomu sa časť politických reprezentácií oboch národov na tento boj dala a doviedla ho do víťazného konca. Medzivojnovú ČSR si je potrebné pripomínať aj preto, aby sme si uvedomili, že samotná existencia štátu a demokratického politického systému nie sú nemennou samozrejmosťou,“ dodal. Podľa jeho slov príbeh Československa ukazuje, že demokracia má svoje limity a jej hodnoty nie je možné rozvíjať bez reálnej každodennej práce.
[ad2][/ad2]
„V neposlednom rade príbeh ČSR ukazuje, že aj neúspech môže spoločnosť posúvať vpred,“ dodal s tým, že napriek problematickej minulosti a rozpadu spoločného štátu sú toho najlepším dôkazom nadštandardné vzájomné vzťahy súčasnej Slovenskej republiky a jej obyvateľov k českým susedom.
(TASR, SŠ)
Najnovšie články

Motoristi pozor, pri Amfiteátri budú do konca augusta viaceré dopravné obmedzenia

Predpoveď počasia na dnešný deň (17.7.2026)

Obnova hradu Slanec pokračuje novým prístupovým schodiskom do veže


