Z predajne Adidasu sa kedysi šírila vôňa praženej kávy

Denne okolo neho prejdú stovky Košičanov i návštevníkov mesta. Dom, do ktorého histórie dnes načrieme, totiž leží na rohu Hlavnej a Mlynskej ulice spájajúcej železničnú a autobusovú stanicu s historickým centrom. Kedysi v ňom sídlilo kníhkupectvo Sovietska kniha, ktoré po invázii vojsk Varšavskej zmluvy premenovali na Zahraničnú literatúru. Aj vedľajšia budova má zaujímavú minulosť. Bola v ňom, okrem iného, dlho najväčšia predajňa potravín a lahôdok v meste s pražiarňou kávy. Krásnu klasicistickú fasádu po zmene režimu okachličkovali…

Ako každý štvrtok, aj dnes vám ponúkame časom zožltnuté zábery, ktoré poukazujú na slávne dejiny nášho mesta, dokumentujú jeho vyspelú kultúrnu i technickú úroveň, vypovedajú o spôsobe života jeho obyvateľov. Dlhodobý seriál poskytne milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie. Navyše, rovnaké budovy, ulice, parky si môžete porovnať s ich súčasným stavom.

Projekt Premeny Košíc vznikol vďaka ústretovosti a pochopeniu Jána Gašpara, vášnivého zberateľa pohľadníc, znalca histórie nášho mesta, riaditeľa Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, autora nesmierne cennej publikácie Košice – pohľady do histórie mesta (vydal Region Poprad, spol. s. r. o. v roku 2011), z ktorej sme s jeho súhlasom čerpali. Veríme, že seriál vám pomôže zorientovať sa v spletitých dejinách Košíc a prispeje šíreniu lokálpatriotizmu, ktorý je jednou z charakteristík nás, Košičanov.

Honosný poschodový dom s viacerými obchodnými priestormi na rohu Hlavnej a Mlynskej (Hlavná č. 41) postavili v roku 1870. Dokazoval to aj dátum výstavby, ktorý sa skvel na rohovom štíte budovy. Bola v ňom výrobňa mydla, od roku 1910 filiálka Maďarskej úverovej banky, od roku 1919 ho vlastnila Slovenská všeobecná úverová banka, ktorej pobočka fungovala do roku 1949. V dome bolo kníhkupectvo a papiernictvo, fotoateliér, zmenáreň a predaj žrebov, potom tu bolo hodinárstvo a zlatníctvo Petra Steinera, ktorý ho sem presťahoval z domu číslo 45. V rohových priestoroch zasahujúcich do Mlynskej ulice bola od postavenia domu veľká predajňa textilu, obuvi a vojenských odevov, ktorej majiteľom bol do roku 1895 Dávid Strausz. Do roku 1918 bol jej majiteľom Vojtech Szegö a v roku 1945 zanikla. Zo strany Mlynskej ulice mal obchod s mäsom Michal Halykó, ktorý v roku 1894 prevzal Anton Jaszusch. Do konca monarchie z tejto strany domu bol viac než 20 rokov aj obchod s dámskou konfekciou Rózy Molnárovej. Zo strany Hlavnej ulice tu v 30. rokoch bol aj obchod s obuvou (majiteľ Alexander Faragó), po roku 1948 naďalej aj obchod s odevmi. Potom až do roku 1990 predajňa „Sovietska kniha“, no aj ďalej tu predávali zahraničnú literatúru a knihy. V poslednom čase sa priestory predajne kníh zredukovali a väčšia časť prízemia v zrekonštruovanom dome opäť slúži potrebám banky.

—

Dom na Hlavnej č. 43 bol viackrát prestavovaný, súčasnú klasicistickú podobu dostal prestavbou z roku 1781. Vstup do budovy je iba odzadu, z Kováčskej ulice č. 4 cez dvor, v ktorom je kryté schodište a niekoľko architektonicky zaujímavých kamenných prvkov. Už pred rokom 1850 budovu vlastnil lekárnik František Steer. V roku 1908 sa jej majiteľom stal významný podnikateľ Dominik Vizy. Rok predtým sem presťahoval svoju predajňu lahôdok a potravín, ktorá patrila medzi najväčšie tohto druhu v meste.

Vizy začal samostatne podnikať v roku 1891. Aktivizoval sa ako funkcionár vo viacerých združeniach obchodníkov s potravinami aj v celokrajinskom meradle a od roku 1906 bol aj poslancom mestského zastupiteľstva. Jeho zmysel pre precíznosť dokazuje vzorový poriadok a plné regály jeho predajne (na snímke z roku 1910), v ktorej dvakrát denne pražil kávu. V roku 1928 dom predal a zrušil tu aj svoj populárny obchod. Priestory si prenajal obchodník s dámskou konfekciou, metrovým textilom a kobercami Eduard Markovics, ktorý tu pôsobil do roku 1935. Potom v rovnakých priestoroch namiesto neho predával ženské odevy majiteľ domu Adolf Czinner. Po vojne mal až do znárodnenia v roku 1949 predajňu s týmto sortimentom Belo Kolesár. Ešte aj v časoch socializmu však starší Košičania nazývali túto predajňu kusového textilu „U Kolesára“. V polovici 90. rokov bola v jej priestoroch zriadená športová predajňa značky Adidas.

foto: archív jg, veja