historia

Obec Dargov v okrese Trebišov leží na úpätí strednej časti Slanských vrchov v doline potoka Trnávka. V dejinách je spojená najmä s druhou svetovou vojnou a krvavými bojmi medzi nemeckou a sovietskou armádou na prelome rokov 1944 a 1945. „Dargov sa stal jedným zo symbolov druhej svetovej vojny na našom území. Sedem týždňov bol vo

Z balkóna prešovskej radnice bola 16. júna 1919 vyhlásená Slovenská republika rád (SRR). Podľa riaditeľa Štátneho archívu v Košiciach Richarda Pavloviča sa to udialo v Prešove preto, lebo Maďarská červená armáda predpokladala, že ide o slovenský štátny útvar zo slovenskej iniciatívy, keďže Prešov, na rozdiel od Košíc, bol slovenským mestom. Sídlom orgánov SRR však boli

Milana Rastislava Štefánika kedysi pripomínala bronzová socha aj v Košiciach. Stála v centre mesta a celkovo merala viac než štyri metre, podstavec bol zo spišského travertínu. Vtedajšia politická situácia si však dvakrát vyžiadala jej sňatie. Snahy o jej návrat sa doposiaľ nepodarilo naplniť. Autorom podoby Štefánika bol akademický sochár Jozef Pospíšil, socha bola odhalená 5.

Hoci má 1.máj svoje korene v robotníckom hnutí z konca 19. storočia, mnohí Slováci si ho spájajú s pompéznymi oslavami komunistického režimu s povinnou účasťou a známymi heslami: „Kto stojí na chodníku, nemiluje republiku“ alebo „Nech žije KSČ – vedúca sila robotníckej triedy!“ Kde až siaha história tohoto pamätného dňa? Podľa regionálnych novín Prameň, „v rozmedzí rokov 1872-1873 sa konali

Na úvod smutná správa. Náš seriál Premeny Košíc definitívne končí. V takmer 130 pokračovaniach sme v priebehu dva a pol roka načreli do histórie približne 400 budov v historickom centre nášho mesta.  V jedinečnom seriáli sme sa snažili poskytnúť milovníkom histórie množstvo zaujímavých, overených faktov, ktoré korigujú tradované, často neúplné, nepresné, protichodné, ba dokonca nepravdivé informácie.

Časť historických budov na Štúrovej ulici, ktorej sa venujeme v posledných pokračovaniach nášho seriálu, zbúrali v minulom režime. Obeťami novej výstavby sa stali aj tri honosné domy s orientačnými číslami 5, 7 a 9. Vidíte ich na pohľadnici z roku 1900. Dnes si na ne spomenie už iba staršia generácia. Stáli v úseku ulice, ktorý od

Aj dnes sa budeme venovať histórii Štúrovej ulice a budovám, ktoré ju tvoria. Snímka z roku 1902 (vľavo hore) zobrazuje najstaršiu zástavbu ulice, ktorá vznikla v druhej polovici 90. rokov 19. storočia. V tom čase tu ešte bolo koryto potoka s mostíkmi a zároveň už aj koľaje vlečky do Lepeschovho pivovaru. Ľavá (severná) strana ulice sa

Dnes otvárame poslednú kapitolu nášho dlhodobého seriálu Premeny Košíc. Budeme sa v nej venovať histórii dnešnej Štúrovej ulice a budov, ktoré ju tvoria. Približne po trase Štúrovej ulice viedla od stredoveku cesta z Jasova, Moldavy a Turne nad Bodvou a nazývali ju Via ad Sepsium (Moldavská cesta). Južne od mestského opevnenia sa spájala s krajinskou

Dnes uzavrieme ďalšiu kapitolu nášho seriálu, v ktorej sme sa venovali histórii budov na Tajovského ulici. Neologickú synagógu, v ktorej po prestavbe vznikol Dom umenia, sme už podrobne opísali v jednej z predchádzajúcich častí nášho seriálu. V dnešnom pokračovaní budeme viac pozornosti venovať susednému objektu – nádherne zrekonštruovanej budove bývalej židovskej ľudovej školy… Ako každý týždeň, aj

Znova a znova prechádzame frekventovanými miestami v historickom centre Košíc a už často len podvedome registrujeme známe pamiatky, ktoré stáročia dotvárajú charakter tohto jedinečného miesta. Unikajú nám pritom detaily, ktoré o ňom vypovedajú viac, ako si myslíme. Sú to symboly skryté vo verejnom priestore. Ich úlohou je nepriamo poukázať na skutočnosti či význam, ktoré sa

Minulý týždeň sme načreli do histórie Timonovej a Tajovského ulice. Dnes si podrobnejšie popíšeme dve budovy na Tajovského. Jednu z nich, v ktorej v súčasnosti sídli scéna Bábkového divadla Jorik, si v roku 1913 nechali postaviť košickí slobodomurári. Do druhej sa v roku 1990 nasťahovala Mestská polícia. Hnutie slobodomurárov zapustilo v Košiciach svoje korene už koncom

V dnešnom pokračovaní nášho seriálu nahliadneme do histórie Timonovej a Tajovského ulice. Timonova ulica sa vo svojej severozápadnej časti začala vyvíjať po roku 1831. Na pláne mesta z roku 1841 už na nej stáli aj prvé domy. V roku 1869 mala názov Hunyadyho ulica, podľa otca kráľa Mateja.  Jediná pozoruhodnejšia stavba vznikla na juhovýchodnej strane

Dnes nahliadneme do histórie dvoch zaujímavých budov – jedna z nich je na Mojmírovej, druhá na Pribinovej ulici.  Dnešná Mojmírova ulica bola naznačená už na Ottovom pláne mesta z roku 1841. Ulica dlhá 270 metrov sa pôvodne volala Júliusova (Gyula utca) podľa kmeňového vodcu z 10. storočia, ktorý sa so svojou družinou usadil v Sedmohradsku.

Minulý týždeň sme sa v našom seriáli venovali jednej z dominánt Grešákovej ulice, ktorú po politických zmenách koncom roka 1989 pomenovali umelci z filharmónie po hudobnom skladateľovi Jozefovi Grešákovi.  Prvé pomenovanie tejto 316 metrov dlhej ulice sa objavilo na mape mesta z roku 1869. Pomenovali ju Modlitebná ulica (Imaház utca) podľa dvoch synagóg, ktoré tu stáli. Toto

Dnes otvárame ďalšiu kapitolu nášho historického seriálu. Z Moyzesovej ulice zabočíme na Grešákovu, ktorú po politických zmenách koncom roka 1989 pomenovali umelci z filharmónie po hudobnom skladateľovi Jozefovi Grešákovi. Prvé pomenovanie tejto 316 metrov dlhej ulice sa objavilo na mape mesta z roku 1869. Pomenovali ju Modlitebná ulica (Imaház utca) podľa dvoch synagóg, ktoré tu stáli.

Dnešná kapitola seriálu Premeny Košíc uzatvára historickú exkurziu po Moyzesovej ulici. Na jej konci (Moyzesova č. 19) stojí rozľahlá policajná budova (na pohľadnici z roku 1943), postavená na mieste niekdajšieho mestského športového štadióna, v ktorej už 88 rokov sídlia policajti, v bývalom režime príslušníci Verejnej bezpečnosti. No a ohliadneme sa aj do čias vzniku dodnes funkčného

Minulý týždeň sme listovali v histórii školských budov na Moyzesovej ulici, v ktorých v súčasnosti sídlia Prírodovedecká fakulta UPJŠ a Stredná zdravotnícka škola. V rozľahlom komplexe, postavenom v rokoch 1894-1896, bola v jeho severnej časti umiestnená Štátna vyššia dievčenská škola, z južnej strany pozdĺž Rákocziho okružnej (dnes Moyzesova ul. 17) bola chlapčenská meštianka.  Na základe výnosu miestodržiteľskej rady z roku

Košice boli v minulosti nielen centrom obchodu a kultúry, ale aj vzdelania. Veď Košická univerzita (lat. Universitas Cassoviensis) bola založená už v roku 1657. V roku 1776 prešla na štát s názvom Košická kráľovská akadémia (lat. Academia Regia Cassoviensis). Od roku 1850 fungovala ako Právnická akadémia do roku 1921, keď bola zrušená. Dnes však zalistujeme v

Jednou z dominánt Moyzesovej ulice je secesno-romantická budova, ktorá nesie číslo 9. Poznajú ju tisícky Košičanov, ktorí sa práve tu narodili. Na tejto adrese totiž roky sídlila gynekologicko-pôrodnícka klinika. Dnes nahliadneme do histórie pamiatkovo chráneného objektu, v ktorom po rekonštrukcii vystriedali lekárov, rodičky a novorodencov pedagógovia a študenti Filozofickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika… Aj

V stredu sme priniesli článok o faktickom začlenení Košíc do Československa, ktoré sa udialo vojenskou  cestou až dva mesiace po vyhlásení prvej republiky. Dnes si pripomenieme niektoré súvislosti formovania politických orgánov nového štátu v metropole východu. Pri tejto téme sa ukazuje, že nielen etnické zloženie Košic pred sto rokmi, v ktorom jednoznačne prevládali Maďari, ale aj