Najdlhší deň roka bude v piatok 21. júna

V piatok 21. júna 2019 o 17.54 hod. stredoeurópskeho letného času (SELČ) nastane letný slnovrat a začiatok astronomického leta. V tom momente bude Zem počas svojho obehu okolo Slnka v polohe, keď sa Slnko premieta na oblohe v ekliptikálnej dĺžke 90 stupňov. 

Podľa koordinovaného svetového času (UTC) nastane letný slnovrat 21. júna tohto roku o 15.54 hod. Na severnej pologuli nastane leto, na južnej pologuli sa začne zima. 

Letný slnovrat je okamih, keď sa Slnko na oblohe najviac vzdiali od rovníka smerom na sever. Stred slnečného kotúča sa vtedy nachádza nad obratníkom Raka a Slnko dosahuje na severnej pologuli najväčšiu výšku nad obzorom.

Deň letného slnovratu je na severnej pologuli zároveň najdlhším dňom roka – Slnko je najdlhšie nad obzorom. Na južnej pologuli nastane zimný slnovrat a tento deň je zase najkratším v roku. Po letnom slnovrate sa na severnej pologuli dni začnú skracovať a na južnej pologuli predlžovať.

[ad][/ad]

Začiatok novej etapy

Tradičným zvykom oslavy letného slnovratu sa na Slovensku stalo pálenie svätojánskych ohňov počas najkratšej noci roka. Táto tradícia má pôvod v mytológii starých Slovanov.

Slnovrat bol v minulosti chápaný ako začiatok novej etapy, vhodný na regeneráciu síl prírody aj človeka. Obrady letného slnovratu sa zväčša sústredili na 24. jún, deň sv. Jána Krstiteľa. Pohanský obrad sa tak počas dlhých stáročí spojil s kresťanskou tradíciou.

V ten deň bol rozšírený zber svätojánskych bylín, rose pozbieranej na lúke sa pripisovala liečivá moc. Na svätého Jána sa nesmelo sadiť ani prať. Šťastie mal človek, ktorý chytil svätojánsku mušku a nosil ju pri sebe.

Oslavy slnovratu

K oslavám slnovratu patril oheň vo viacerých formách. Dievčatá zakladali ohníčky týždeň pred sv. Jánom, na Jána a po Jánovi. Ohne mali privolať dážď a popol z nich mal ochraňovať novú úrodu.

Predstavy o začínajúcom klesaní Slnka z vrcholného bodu nebeskej klenby vyjadrovali v niektorých regiónoch horiace kolesá spustené z vrchov do dolín. Rozšírené bolo i vyhadzovanie fakieľ a zapaľovanie kolies na vysokých stĺpoch.

Do vatier, ktoré symbolizovali silu Slnka, dávali ľudia kúsok cesta, posúch alebo odrobinky pečiva. Tieto akty boli pozostatkom pôvodných obetných rituálov Slovanov pred nástupom kresťanstva.

[ad2][/ad2]