Šťavnaté a zdravé broskyne

Guľaté, podľa niektorých v tvare srdca či ženského pozadia, červeno-žlté, trochu chlpaté… Kto by nepoznal broskyne. Počas leta by nemali chýbať v žiadnom jedálničku, pretože sú zdravé a majú pozitívne účinky na organizmus.

Delia sa do dvoch skupín podľa oddeliteľnosti dužiny od kôstky. Tie neoddeliteľné sa ďalej rozdeľujú podľa farby dužiny na biele, žlté a červené (krvavé). Farbu určuje obsah prírodných farbív karoténu a xantofyl, ktoré plod chránia.

Odkiaľ k nám prišli

Broskyňa pochádza z Číny, kde ju pestovali už pred viac ako 4000 rokmi. Pre svoj rast potrebuje slnečné a teplé podmienky. Na Slovensku ju poznáme a pestujeme už viac ako 600 rokov. Toto chutné a zdravé ovocie je šťavnaté, plné vitamínov a minerálov, a preto je veľmi vhodným ovocím, ktoré môžete konzumovať počas celého leta.

Pomáhajú tráveniu

Broskyne podporujú obranyschopnosť, chránia bunky a sú prevenciou pred civilizačnými chorobami. Po ich konzumácii človeku lepšie trávi, pretože urýchľujú metabolizmus. Udržujú stabilizovanú hladinu cukru v krvi a majú močopudný účinok. Pomáhajú pri tvorbe červených krviniek, upokojujú nervový systém, zlepšujú kvalitu spánku a odstraňujú stres. Majú tiež priaznivý vplyv na pokožku, vlasy a nechty.

Zamatová šupka

Keďže zamatová šupka broskýň môže u citlivých ľudí vyvolať alergickú reakciu, mali by sa pred jedlom ošúpať. Strata vitamínov, ku ktorej odstránením šupky dôjde, sa dá ľahko doplniť konzumáciou väčšieho množstva tohto ovocia.

Úprava

Nedozretý plod broskyne nechajte dôjsť pri izbovej teplote. Zrelé plody by sa naopak mali skladovať maximálne 3 až 5 dní v chladnom prostredí. Ak si ich chcete uchovať na dlhší čas, pripravte si z nich kompót. Tak isto sa dajú sušiť či pripraviť z nich džem. Pri tepelnej úprave alebo sušení však dochádza k strate časti vitamínov.

broskyne

Záhadné placky

Popri klasických je vidieť v predajniach či na tržnici aj „sploštené“ broskyne. Majú veľmi malé kôstky a ich dužina je skoro biela. Sú príjemne šťavnaté a sladké. O ich pôvode však koluje veľa nepresností. Niekto tvrdí, že je to marhuľa krížená s broskyňou, iní majú utkvelú predstavu, že je to kríženec nektarinky s broskyňou. Pravda je však niekde inde. Ich podivný tvar má na svedomí genetika, konkrétne mutácia v jedinom géne. Nemusíte sa však obávať. Ploché broskyne nepatria medzi umelo geneticky modifi kované organizmy (GMO). Plochých mutantov má na svedomí príroda.

Foto: shutterstock