Najčastejšou obeťou hekerov nie sú firmy, ale obyčajní ľudia

Kybernetické útoky dnes prebiehajú nenápadne a často dlhodobo, pričom útočníci môžu sledovať správy, polohu či ovládať zariadenia obetí. „Väčšina ľudí zistí, že niečo nie je v poriadku, až keď je neskoro,“ dodáva Krahulecová a upozorňuje na varovné signály ako neznáme prihlásenia, rýchle vybíjanie batérie či podivné správy od kontaktov.

Rok 2025 priniesol zjednodušenie hekerských útokov, keďže hotové softvéry sú dostupné aj pre začiatočníkov a umelá inteligencia umožňuje vytvárať falošné e-maily, hlasy či deepfake videá. „Najčastejšou obeťou je obyčajný človek, pretože má slabú ochranu a používa jednoduché heslá,“ vysvetľuje Krahulecová.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Európska štúdia ukázala, kde sa najviac šíria dezinformácie na sociálnych sieťach

Na Slovensku bolo v roku 2024 zaznamenaných viac než 4 000 kybernetických incidentov, väčšina z nich smerovala na bežných používateľov. Časté sú útoky cez podvodné SMS, e-maily či falošné súťaže na sociálnych sieťach. Okrem masových útokov existujú aj cielené kampane na konkrétne osoby či firmy, kde útočníci využívajú sofistikované metódy ako deepfake hovory či špeciálne pripravené e-maily.

„Kybernetická bezpečnosť by mala byť rovnako samozrejmá ako umývanie rúk,“ zdôrazňuje Krahulecová. Odporúča používať silné a jedinečné heslá, zapínať dvojfaktorovú autentifikáciu, neklikať na neznáme odkazy a pravidelne aktualizovať systémy. V prípade podozrenia na sledovanie je dôležité okamžite odpojiť zariadenie od internetu, zmeniť heslá, spustiť antivírusovú kontrolu a v prípade potreby kontaktovať odborníkov alebo políciu.

(SITA,bt)