Komentár o kampani

Už len doslova niekoľko hodín nás delí od chvíle, keď verejný priestor, chodcov, aj vodičov prestanú obťažovať portréty rôznych kandidátov v nadživotnej veľkosti, keď nás nádejní primátori, starostovia či poslanci prestanú pozývať na kávičky, alebo nám len tak budú chcieť darovať pero, koláčik, guláš, leták, alebo iné kaleráby. Všetko sa vráti do starých koľají.

Kampaň vrcholí. Bežný človek má z toho všetkého trochu zmätok, pretože sa spojili komunálne aj krajské voľby a tých kandidátov je akosi priveľa. Záver kampane už tradične prináša rôzne prekvapenia aj poznatky. Jeden sa vzdá v prospech iného, dúfajúc, že jeho potenciálne hlasy sa objavia v grafe toho druhého. Lenže takto to nefunguje a jeho hlasy môžu pristáť u toho, koho považuje za najväčšiu hanbu mesta.

Najväčší favorit zasa odhalil sprisahanie a poučený z veľkej politiky vsádza na kartu “všetci mi ubližujú, pomôžte mi”. Ďalší odmietajú zúčastňovať sa predvolebných debát, niektorí sú naozaj len do počtu, alebo akejsi nostalgickej tradícii a zdá sa, že minimálne jeden je tu preto, aby rozbil hlasy protistrany. Nič nové pod slnkom.

To, čo však tejto kampani najviac chýba, je vízia a program. Nestačí povedať, že to, čo som sľúbil kedysi a nesplnil doteraz, splním v budúcnosti, len staré kádre sú proti. Jasné, že sú proti, o tom sú voľby. Ale v tých slovách chýba nová myšlienka, nový program pre mesto, jeho tvár o štyri roky.

Kampaň však dokazuje aj silu marketingu. Ukazuje, že stačí niekoľko veľkoplošných pútačov a z neznámej osoby sa stane vážny kandidát, alebo kandidátka. Program, samozrejme, nikde. 

Kampane sa miešajú, človek má v hlave zmätok a pravdepodobne približne polovica do volebnej miestnosti ani nedôjde. Neočakáva totiž nič, čo by mu pomohlo, alebo čo by niekto z plagátu mohol zmeniť.

Mesto potrebuje jasný program. Jasný obraz toho, čo jeho obyvateľov čaká. Možno potrebuje zmenu, možno kontinuitu. O tom rozhodnú ľudia. Čo si však mesto už nemôže dovoliť, sú premrhané možnosti, nevyužité výzvy a ospalosť kompetentných. Na to musíme v sobotu pamätať.

RCh