Ovládne východ Slovenska Matovič a Šimečka? (komentár)

Pohľad na predvolebné prieskumy ukazuje zaujímavú hru čísel. Kým v jarných nezávislých meraniach agentúry AKO držal spomedzi dnešných kandidátov druhé miesto za úradujúcim županom Rastislavom Trnkom práve poslanec Igor Šimko a Marián Porvažník sa pohyboval až za ním na úrovni 10,5 až 14,8 percenta, v lete a na jeseň prišli prieskumy agentúry Focus, ktoré si objednal samotný volebný štáb Mariána Porvažníka. Tie začali vykresľovať voľby ako čisto dvojčlenný súboj Trnku (34,2 %) a Porvažníka (31,7 %). Lenže aj z týchto čísel vytŕča jeden kľúčový fakt: Igor Šimko dokázal od júla do začiatku októbra svoju podporu takmer zdvojnásobiť (skok z 10,7 % na 20,5 %), pričom viac než štvrtina východniarov (26,7 %) je stále nerozhodnutá.

Marián Porvažník: Manažér z Oxfordu v tieni Šimečku a Matoviča

Mariánovi Porvažníkovi nemožno uprieť, že rozbehol profesionálnu a energetickú kampaň. Tridsaťosemročný právnik s diplomom z Oxfordu a skúsenosťami z technologického biznisu vystupuje kultivovane, hovorí o zastavení vyľudňovania východu a pod heslom Máme na viac dokázal za jedným stolom spojiť celú opozíciu.

Práve pri pohľade na to, kto za týmto stolom sedí a kto kampaň financuje, sa však začínajú vynárať vážne otázniky. Hoci sa Porvažník na bilbordoch profiluje ako nadstranícky lokálny manažér, v oficiálnych zoznamoch je primárnym nominantom hnutia Progresívne Slovensko, pri ktorého mene eviduje Transparency International Slovensko stranícky a kampaňový účet v ohromujúcom objeme 986 723 eur. Aj jeho doterajšie pôsobenie v skupine Vacuum Group bolo úzko späté s globálnou progresívnou agendou – firma sa okrem iného chváli spoluzaložením prvej digitálnej banky v USA zameranej na potreby LGBT+ komunity.

Pre voliča v konzervatívnejších okresoch Spiša, Zemplína či Abova je však ešte väčšou témou stabilita jeho politickej koalície. Porvažníka totiž podporuje osem strán: PS, Hnutie Slovensko (Igor Matovič), SaS, KDH, Demokrati, Za ľudí, OKS a DS-ODS. Potom, čo sa v jeho prospech vzdali kandidatúry Lucia Gurbáľová (KDH) a Karel Hirman (Demokrati), vznikol na papieri silný blok. V praxi však ide o spojenie Michala Šimečku a Igora Matoviča – dvoch lídrov, ktorí si v celoštátnej politike nevedia prísť na meno. Otázka, ktorú si dnes kladú mnohí voliči KDH či stredopravých strán, je preto úplne legitímna: naozaj dokáže koalícia od bratislavských progresívcov až po nepredvídateľného Matoviča štyri roky pokojne riadiť župu, alebo nás čakajú presne tie isté ideologické hádky, aké sme už videli vo vláde?

Rastislav Trnka: Deväť rokov vo funkcii, najhoršie čísla a spis na Orave

Pre voličov, ktorí nechcú riskovať progresívno-matovičovský experiment na župe, býva prvou inštinktívnou voľbou súčasný župan Rastislav Trnka. Trnka je vo funkcii od roku 2017, ľudia na vidieku ho poznajú, opiera sa o dohodu s Maďarskou alianciou a v posledných dňoch pred voľbami intenzívne strihá pásky na cyklotrasách či pri rekonštrukciách pamiatok.

Keď sa však odstrihnú predvolebné pásky, bilancia jeho dvoch volebných období vyzerá oveľa triezvejšie. Podľa nezávislého hodnotenia inštitútu INEKO hospodári Košický kraj pod Trnkovým vedením najhoršie zo všetkých ôsmich samosprávnych krajov na Slovensku. Kritici mu oprávnene pripomínajú 6,6 milióna eur minutých za pozemky, na ktorých namiesto sľubovanej tržnice a športovej haly rastie burina, či narýchlo vytiahnutý sľub o „akvaparku európskeho významu“ v Čižaticiach. O tom istom geotermálnom vrte za 2,3 milióna eur totiž Trnka hovoril už pred voľbami v roku 2022 – a dodnes pri ňom nestojí jediný bazén.

Najväčším bremenom súčasného župana však nie sú nesplnené sľuby, ale trestnoprávna kauza „Valentín“ týkajúca sa nákupu krajských sypačov Tatra a teplomerov s vyčíslenou škodou 553 953 eur. Keďže sa pre zaujatosť nenašiel v Košiciach sudca, spis putoval na Okresný súd v Námestove a odvolacím súdom je Žilina. Súd v Námestove pritom už 7. októbra o obžalobe rozhodol, no výsledok drží až do doručenia v tajnosti. Volič tak v sobotu kupuje mačku vo vreci: s obžalovaným županom sa odmietajú fotiť zástupcovia strategického investora Volvo, kraj je v permanentnej vojne s mestom Košice aj s vládou a reálne hrozí, že šéf župy strávi nasledujúce roky cestovaním po súdoch na Oravu.

Igor Šimko: Tretia cesta pre voliča z východu

Práve únava z konfliktu medzi Trnkom a Porvažníkom otvára v závere kampane priestor pre tretieho relevantného uchádzača – poslanca NR SR a splnomocnenca pre rozvoj východu Igora Šimka.

Šimko nemá tak rozsiahlu kampaň, ako jeho konkurenti. Navyše, časť starostov a strán dráždil presadením zákona o znížení počtu 22 mestských častí. A v poslednom týždni upozornil na neférové správanie konkurentov, kvôli ich politickým kampaniam na sociálnych sieťach. V politickom zákulisí sa mu však podarilo niečo, čo môže v sobotu prevážiť misku váh: kým na jar bol považovaný len za kandidáta Hlasu-SD a Smeru-SD, do finále vstupuje s podporou širokého bloku desiatich subjektov vrátane SNS, Republiky, Strany vidieka či Starostov a nezávislých kandidátov.

Práve posledný zverejnený prieskum pritom končil zber dát už 7. októbra – teda ešte pred kľúčovými udalosťami posledných dní, ktoré okolo Igora Šimka spustili efekt snehovej gule. Najprv sa v jeho prospech vzdal kandidatúry Tibor Géci (Jednota Slovanov) s odôvodnením, že hlasy za zmenu vedenia kraja sa nesmú trieštiť. A dnes prišiel ešte silnejší impulz priamo z metropoly východu: najpočetnejšia košická politická strana Tím Košice prostredníctvom svojho predsedu Vladimíra Chleba na tlačovej besede v centre Košíc oficiálne podporila za župana práve Igora Šimka. Ak k jeho dynamickému rastu pripočítame túto novú podporu v Košiciach aj v okresoch, reálne karty sú dnes rozdané úplne inak, než ukazovali septembrové tabuľky.

A práve tu vstupuje do hry neúprosná matematika jednokolových volieb. Na rozdiel od prezidentských volieb sa pri županovi druhé kolo nekoná – v sobotu 24. októbra vyhrá ten, kto získa čo i len o jeden hlas viac. Ak voliči, ktorí odmietajú tak bratislavský progresívno-matovičovský experiment, ako aj pokračovanie Trnkových súdnych káuz, roztrieštia svoje hlasy medzi menších nezávislých kandidátov bez reálnej šance na víťazstvo, v praxi tým darujú víťazstvo jednému z prvých dvoch táborov. Ak sa však nerozhodnutí a pragmaticky zmýšľajúci voliči v mestách aj na vidieku priklonia k silnejúcej alternatíve, ktorá ako jediná ponúka ukončenie dlhoročnej vojny medzi župou, mestom Košice a vládou SR – a tým aj priamy dosah na eurofondy, Plán obnovy, diaľnicu na Zemplíne a nové pracovné miesta – môže byť výsledok sobotňajších volieb pre mnohých veľkým prekvapením.

(komentár – RCh)