Rozpočet KSK znamená stopku rozvoju kraja

Predseda KSK Rastislav Trnka už vopred avizoval, že kraj sa v budúcnosti bude musieť zaobísť bez investičných projektov. To znamená, že môžeme zabudnúť na rýchle využitie termálneho vrtu, jeho zapojenie do vykurovacieho systému, výstavbu akvaparku, dobudovanie infraštruktúry kúpeľov v Gelnici a Sobranciach, ako aj biznis centra v priestoroch Hotelovej akadémie.

“Celkovo by mal Košický samosprávny kraj v roku 2023 hospodáriť s rozpočtom približne 357 miliónov eur, pričom najvyššia čiastka, až 116 miliónov eur, poputuje do školstva na bežné výdavky. Z tejto sumy sú financované stredné školy, internáty, školské jedálne a ďalšie organizácie. Základným príjmom župy sú podielové dane. Štát z nich však ukrojil na takzvaný rodinný balíček,” uvádza sa v tlačovej správe zverejnenej na stránke KSK.

Tu však treba pripomenúť, že to boli práve investičné projekty, ktoré hrali hlavnú úlohu v predvolebnej kampani župana Trnku. Z jeho plánov ostáva len oblak rozčarovania. Veď predsa nekandidoval v iných podmienkach, ako sú nastavené teraz a nepredvídateľnosť vlády (ktorá medzitým padla) bola jasná od marca 2020.

Sľuby, ktoré Trnka predkladal svojim voličom, by boli ťažko splniteľné aj pri neobmedzenom rozpočte. Horšie však je, že tu nikto nepočítal s ekonomickou, energetickou, politickou krízou a zmenenými podmienkami v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Neexistoval plán B. Možno ani plán A, ale nebuďme príliš nechápaví. 

Poslanci pravdepodobne schvália všetky body, vrátane zvýšenia poplatkov za služby, ktoré kraj poskytuje, ale aj vrátane rozpočtu, ktorý určite nesľubuje rozvoj župy.

Trnka však dostal mandát najmä na to, aby kraj splnil všetky úlohy, ktoré mu ukladá zákon, ale aj služby, ktoré od neho voliči očakávajú. Na transfer financií od štátu tu naozaj netreba dobre plateného úradníka. To by zvládlo aj ministerstvo, bez takmer zbytočného medzičlánku.

RCh