Vlk v ovčom rúne

Primátor mesta Košice Jaroslav Polaček, sa opäť snaží dostať do Východoslovenských vodární. Keď
to nešlo dverami, skúsil to oknom a teraz zadnými dverami.

Primátor Košíc Jaroslav Poláček sa netají tým, že chce ovládnuť Východoslovenské vodárne Košice.

Najprv chcel do dozornej rady pretlačiť manžela svojej asistentky, z ktorého urobil viceprimátora a zberateľa funkcíi (už ich má 7), Marcela Gibódu. Keďže okrem ambícií a blízkeho vzťahu s Polačekom Gibóda nedisponuje ani primeraným vzdelaním (absolvent politológie) a ani žiadnymi manažérskymi skúsenosťami v oblasti vodohospodárskeho priemyslu (4 roky pracoval v automobilovom priemysle ako kontrolór kvality), akcionári jeho kandidatúru do dozornej rady odmietli.

Následne akcionári VVS odmietli „košického Matoviča“, ako Jaroslava Polačeka niektorí poslanci a občania začali volať, zvoliť do predstavenstva. Väčšina sa obávala jeho zmätočného, nekoncepčného, veľkohubého, ale najmä konfliktného správania, ktoré by mohlo znamenať rozloženie fungujúcej spoločnosti.

Škandalizácia, intrigy, ničím nepodložené a vymyslené obvinenia sú totiž jeho pracovné metódy, ktoré spoznali viacerí, s ktorými prišiel do styku. Naposledy šéf dopravného podniku…

Treba si však uvedomiť, že VVS zásobujú životne dôležitou pitnou vodou desiatky tisíc ľudí v stovkách miest a dedín východného Slovenska.

PROBLÉM JE POLAČEK, NIE KOŠICE

Každý rešpektuje, že Košice, ako najväčší menšinový akcionár by mal mať zastúpenie v orgánoch VVS. Akcionári VVS, ktorí o tom rozhodujú, si však uvedomujú hrozbu, ktorú Polaček predstavuje. Všetci si totiž pamätajú jeho zámer skúpiť akcie a VVS ovládnuť. Starostovia a primátori si veľmi dobre uvedomujú, čo by to znamenalo. Polaček by mal možnosť rozhodovať o tom, kam budú smerovať investície vodární.

Či do budovania a obnovy vodovodov a kanalizácií v obciach a mestách, alebo do Košíc. Keďže Polačekovými voličmi sú Košičania, nie obyvatelia miest a obcí, každý si vie veľmi ľahko domyslieť, aký by bol výsledok.

Navyše, chcel na tento nezmyselný nápad použiť 7 MILIÓNOV EUR z rozpočtu mesta Košice. Bol to asi taký premyslený nápad, ako keď Igor Matovič neváhal použiť 500 miliónov EUR na plošné testovanie všetkých Slovákov. Aj v jednom aj v druhom prípade nezmyselné vynaloženie obrovských peňazí z verejných zdrojov, teda z peňaženiek občanov, pre chyméru bez reálneho efektu.

Našťastie, na rozdiel od Matoviča, sa v Polačekovom okolí našli súdni ľudia a tento jeho nápad dokázali zablokovať. Presnejšie obmedziť až tak, že stratil chuť.

Polaček teda siahol po tom, čo mu ide najlepšie – intrigy, ohováranie, populizmus a diskreditačné mediálne kampane. Spustil ich naplno, aby zničil mediálny obraz nielen vedenia, ale aj vodární samotných pred občanmi aj akcionármi.

Cieľom nie je nič iné, ako opäť pretlačiť do VVS svojho kandidáta. Nie však nového, ktorý by bol pre akcionárov prijateľný, s kvalitným vzdelaním, alebo aspoň skúsenosťami. Na tretí pokus opäť toho istého – lojálneho manžela svojej asistentky a zberateľa funkcií, politológa Gibódu.

Z akcionárov tak robí hlupákov, keď im tvrdošijne ponúka človeka, ktorého už dvakrát odmietli. Najväčšmi však z primátorov miest a starostov obcí robí hlupákov svojim tvrdením, že chce vo vodárňach ,,upratovať”.

Stavia ich tak do pozície, že sú neschopní, on vidí, čo oni roky nevidia, lebo on je mesiáš, prozreteľnosťou povolaný, upratať vodárne, dopravný podnik, spasiť Košice a vlastne aj celý okolitý vesmír.

Ak ľudia tohto typu chcú ovládnuť fungujúcu firmu, akcionári majú dôvod začať sa obávať o svoj majetok.

Či bude Polaček vo svojej kampani úspešný a podarí sa mu vstúpiť do vodární sa môžeme dozvedieť už prvého marca. Vtedy sa vo VVS uskutoční valné zhromaždenie, na ktorom akcionári rozhodnú, či sa novým členom dozornej rady stane Polačekov učeň Gibóda, alebo nie.

Komentár (RCh)