História vzniku košických synagóg. Cesta do minulosti

Do začiatku druhej svetovej vojny žilo v Košiciach 10 079 Židov, čo predstavovalo 15% z celkového počtu obyvateľov. Židia sa aktívne zapájali do spoločenského a hospodárskeho života mesta. Väčšina košických židovských podnikateľov bolo mecenášmi koncertného života, rôznych spolkov, výstav a škôl. Svojou architektúrou prispeli do architektonického bohatstva mesta Košice. V tomto článku sa dočítate o židovských architektonických pamiatkach Košíc, konkrétne o synagógach a ich minulom a súčasnom stave.

Najstaršia synagóga v Košiciach

Prvou synagógou v Košiciach bola synagóga na Moyzesovej ulici. Po zrušení fortifikačného systému a vyrovnaní terénu vznikol v juhozápadnej časti mesta voľný stavebný pozemok. Židia ho dostali od mesta a začali realizáciu stavby synagógy, ktorá symbolizovala nové miesto duchovného a spoločenského života obce. Z roku 1864 pochádzajú plány výstavby od známeho košického staviteľa Michala Répaszkeho. Synagógu navrhol v duchu dobovej kombinácie historizujúcich prvkov a tvaroslovia orientálnej architektúry – maurským sloh. Architektúra synagógy vznikla v súlade s vývojovými trendmi, avšak mala aj svoje špecifické rysy, ktoré obohatili mestskú štruktúru.

Neologická podoba synagógy symbolizovala rozchod s tradíciami a bola dôkazom konfliktu medzi konzervatívnymi a pokrokovými Židmi. Spor medzi nimi stále rástol a preto sa vedúci činitelia obce rozhodli vystavať novú ortodoxnú modlitebňu, ktorá bola v tesnom susedstve veľkej synagógy.

Túto synagógu už dnes nenájdete, v roku 1958 bola zbúraná kvôli prístavbe neskoršieho Domu umenia.

Dom umenia – bývalá neologická synagóga

V roku 1924 bola vypísaná medzinárodná súťaž na výstavu novej synagógy, ktorá sa mala nachádzať v lokalite medzi dnešnou Moyzesovou, Grešákovou a Tajovského ulicou, v blízkosti najstaršej košickej synagógy. Hlavnou podmienkou bolo, aby urbanisticky dotvorila celé námestie a aby sa novostavba harmonicky zladila s pôvodnou stavbou. Tieto požiadavky sa podarilo splniť významnému budapeštianskemu architektovi Ľudovítovi Kozmovi a jeho návrh zrealizovala v rokoch 1926 až 1927 firma bratov Barkányovcov. Neologická synagóga bola umiestnená na východné nárožie a spojovacou arkádovou chodbou bola prepojená s budovou školy. Organickým spojením s pôvodnou synagógou bolo vytvorené malé námestie /court d´honneur/.

Pôdorys synagógy bol oválny s nartexom v západnej časti a exonartexom vo východnej časti. Nad oválnym pôdorysom siene sa do výšky 37 metrov týčila impozantná kupola, ktorú v súdobej tlači porovnávali s budapeštianskou bazilikou sv. Štefana. Vo vrchole tamburu bola umiestnená Dávidova hviezda a pri adaptácii budovy na Dom umenia, hviezdu nahradili lutnou. Šesť-cípa Dávidova hviezda bola umiestnená na novom židovskom cintoríne na pamätník holocaustu.

Západné priečelie, ktoré bolo orientované do Moyzesovej ulice, zvýrazňoval mohutný portikus s veľkými 25 m vysokými stĺpmi ukončenými atikou. Predsieň v obdĺžnikovom tvare bola riešená samostatne, v zime sa využívala ako malá sála na bohoslužobné účely. Vstupy na galériu pre ženy boli umiestnené po stranách. Pôdorysným tvarom gréckeho kríža, s centrálnou oválnou sieňou si stavba získala charakter moderných posluchární. Nachádzalo sa tu 600 sedadiel pre mužov a pre ženy bolo v galérii 500 miest.

Interiér synagógy bol ladený v dominantnej modrej, bielej a zlatej farbe. Uplatnil sa najmä sivý umelý kameň, ktorý bol špeciálne vyrobený pre túto synagógu.

V roku 1958 sa začala adaptácia neologickej synagógy a výstavba Domu umenia. Podľa návrhu slovenského architekta L. Czihalu projekty vypracoval architektonický ateliér akad. arch. Schwartza. Z pôvodnej synagógy neostal nartex so stĺpmi a strop kupoly bol znížený z dôvodu vytvorenia sekundárnej klenby. V súčasnosti v týchto priestoroch pôsobí Štátna filharmónia Košice. Židovská obec sa s mestom o vlastníctvo súdi roky, avšak vždy to dopadlo v prospech mesta.

Ortodoxná synagóga na Puškinovej ulici

V rovnakom období, ako prebiehala výstavba neologickej synagógy, bola postavená aj ortodoxná synagóga s modernou školou na Puškinovej ulici. Tento komplex bol situovaný do bývalej Maléterovej záhrady, ktorá bola v západnej časti uzatvorená zachovanými fragmentmi mestskej fortifikácie. Domáci architekt a staviteľ Ľ. Oelschläger sa v spolupráci s architektom Boskom ujal projekčných prác. Staviteľom bol Hugo Kaboš.

Táto synagóga predstavuje osobitú kombináciu historických prvkov a reminiscencií, prvkov orientálnej architektúry, no súčasne aj koncepcie nastupujúcej modernej architektúry. Autori projektu vytvorili priaznivé podmienky pre vyznenie monumentálnosti. Centrálne situovaná stavba je arkádovou sústavou chodbových komunikácií prepojená s budovou školy a vizuálne aj so susednou budovou. Monumentalita uličného priečelia je podporená slávnostným schodiskom nachádzajúcim sa v strednom rizalite, ktorý tvorí predstavaný exonartex. Hlavný vstup je na západnom priečelí, ktoré je orientované do vnútornej záhrady.

Veľkým prínosom architektonického riešenia bolo vykurovanie objektu. Teplovzdušné rozvody dômyselne vedúce cez suterén ústili priamo v podlahe kruhovými otvormi s ozdobným liatinovým príklopom a v zošikmených parapetoch okien, malými obdĺžnikovými otvormi prekrytými ozdobnou mriežkou. Na svoju dobu bolo takého podlahové kúrenie veľkým technickým pokrokom.

Interiér okrem umelého kameňa a kovu dopĺňali moderné liatinové svietidlá, mohutné lustre a stojace lampy. Ústredný luster je v tvare Davidovej hviezdy. Lavice na sedenie sú jednoduché a drevené.

Od svojho vzniku slúžila synagóga na Puškinovej ulici svojmu pôvodnému poslaniu – bohoslužobným účelom, ako jediná.

Ortodoxná synagóga na Zvonárskej ulici

Na mieste, kde sa nachádzala židovská modlitebňa, v roku 1883 postavili novú ortodoxnú synagógu. Na Zvonárskej ulici vznikol nový objekt s historizujúcou fasádou. Hlavný vstup do synagógy sa nachádzal na východnej fasáde, orientovanej do dvora. Architektonické plány vytvoril staviteľ Jozef Novak, avšak súčasnú podobu synagóga nadobudla až v roku 1899. Na jej rozšírenie a prestavbu vytvoril plány staviteľ Ján Balogh.

Slohovo je možné synagógu priradiť k najstaršej košickej synagóge. Bola vybudovaná na obdĺžnikovom pôdoryse, na parcele hĺbkovo orientovanej kolmo na ulicu. Hlavné priečelie orientované na západ, je trojosové, dvojpodlažné, výrazne ho dotvárajú v krajných osiach vystupujúce rizality s vnútornými schodiskami na galérie pre ženy. Pásovou rustikou je zdobená celá plocha fasády. Okenné výplne sú kovové s viacfarebnými sklami. Vnútorná nosná konštrukcia je tvorená z oceľových nosníkov a ozdobných stĺpov, ktoré prenášajú zaťaženie zo stropu a taktiež nesú galérie pre ženy. Plocha stien a stropu je zdobená rôznofarebnou šablónovou maľbou, ktorou je štylizovaný prvok svietnika a Dávidovej hviezdy.

Synagóga na Zvonárskej ulici slúžila dlhé roky ako sklad kníh Štátnej vedeckej knižnice. Celý halový priestor a galérie objektu zaberali regály s knihami. Tie siahali až takmer po jeho stropnú konštrukciu a to si vyžiadalo ďalšie nosné prvky, ktoré sú už dnes odstránené.

Roky nevhodného využívania, zásahy do stavby a takmer nulová údržba spôsobili, že je objekt v havarijnom stave. Dnes sa synagóga využíva na rôzne spoločenské/kultúrne akcie ako sú svadby, koncerty či výstavné miestnosti.

Zdroj: (Daša Popovičová, kniha: Pamiatky židovskej architektúry v Košiciach, kehilakosice.sk)