Košice ako prvé na Slovensku zisťovali duševné zdravie žiakov základných škôl

Prieskum bol anonymný, od apríla do júna tohto roka sa doň zapojilo 1 209 žiakov šiesteho a ôsmeho ročníka zo 17 ZŠ. Zapojených bolo aj 638 učiteľov z 34 ZŠ, ktorých zriaďovateľom je mesto. Prieskum na objednávku samosprávy zrealizovala Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (FF UPJŠ). „Mesto tak získalo užitočné a dôležité údaje, ktoré môže využiť na ďalšie zlepšovanie podmienok v školách a na posilnenie podpory pre deti aj učiteľov,“ uviedlo mesto Košice. Priblížilo, že podľa výsledkov prieskumu väčšina žiakov nevykazuje problémové správanie, úmerne k svojmu veku dosahujú primeranú úroveň duševnej pohody, sebahodnotenia a spokojnosti so životom. Viac než tri štvrtiny z nich uviedli, že sa v škole cítia dobre, viac než 90 percent tiež kladne hodnotilo svoje vzťahy so spolužiakmi a bezmála 70 percent uvádzalo pozitívne vzťahy s učiteľmi. „Som rád, že výsledky ukazujú prevažne pozitívny stav, ktorý potvrdzuje, že naše školy sú pre deti bezpečným a podporným prostredím. Mesto od roku 2019 investovalo do modernizácie škôl a školskej športovej infraštruktúry takmer 40 miliónov eur, čo je historicky najviac peňazí, aby sa deti dobre cítili, aby sa mali kde realizovať, rozvíjať svoj talent a plnohodnotne tráviť svoj voľný čas,“ vyjadril sa primátor Košíc Jaroslav Polaček (nezávislý).

Napriek prevládajúcej duševnej pohode je výzvou pocit únavy, vyše 70 percent žiakov uvádzalo, že len zriedkavo chodia do školy odpočinutí. „Výskumníci to pripisujú hormonálnym zmenám typickým v období puberty, ale aj nesprávnej spánkovej hygiene a životospráve. Školám preto odporúčajú posilniť edukáciu o dôležitosti spánkovej hygieny a zdravých stravovacích návykov, keďže mnohí žiaci hľadajú energiu v nevhodných energetických a kofeínových nápojoch,“ uviedlo mesto Košice. Prieskum tiež ukázal, častejšie trápia vo vnútri pocity úzkosti alebo sebapoškodzovanie dievčatá. Tie sú v porovnaní s chlapcami viac vystavené prejavom kyberšikany. „Tí sa zas prejavujú problémovo navonok (prejavmi ako používanie vulgarizmov, poškodzovanie a fyzické ubližovanie, hranie automatov…) a častejšie sú iniciátormi agresívneho správania voči rovesníkom. Tieto prejavy si vyžadujú programy zamerané na prevenciu voči násiliu, agresivity, radikalizácie a extrémizmu a lepšiu edukáciu žiakov o následkoch svojho správania, ktoré si často so šikanou ani nespájajú,“ uvádza samospráva. Mesto dodalo, že aj keď vo všeobecnosti výskyt problémového správania nebol vysoký, pri takýchto závažných prejavoch správania sú aj nízke čísla rizikové a je potrebné na ne reagovať.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Ako zvládnuť novoročnú depresiu? Tipy na starostlivosť o duševné zdravie

Ako zvládnuť novoročnú depresiu? Tipy na starostlivosť o duševné zdravie

U pedagógov prieskum ukázal vo všeobecnosti dobrú úroveň duševného zdravia, taktiež pociťujú silné prepojenie so školou. Rovnako sa ale ukázalo, že pocit prepojenosti so školou je u žiactva vnímaný slabšie, než u učiteľov. „To poskytuje priestor na posilnenie komunitného rozmeru školy, zážitkových aktivít, spoločných projektov, rôznorodých voľnočasových činností a spolkov,“ uviedla samospráva, poukázala tiež na potrebu lepšej edukácie pedagógov v oblasti bezpečného online priestoru, kyberšikany a v citlivých témach, ako je sebapoškodzovanie. Pri týchto témach prieskum odhalil významný rozdiel medzi ich odhadmi a reálnymi odpoveďami žiakov. Pedagógovia neraz precenili výskyt rizikového správania u žiactva. Naopak, podcenili výskyt sebapoškodzovania. Ide o dôležitý podnet pre ďalšie vzdelávanie pedagógov v oblasti duševného zdravia. „Tento prieskum sme iniciovali, aby sme dokázali lepšie identifikovať prípadné problémy a mohli pracovať na ich odstránení. Výsledky sú pre nás potvrdením, že ideme správnou cestou, zároveň však vieme, kde musíme pridať. Teraz máme dáta, na základe ktorých môžeme cielene zlepšovať podporu detí aj pedagógov,“ uviedla námestníčka primátora Lucia Gurbáľová (KDH).

Prieskum v košických školách bol jedinečný v tom, že si ho objednala a financovala priamo samospráva, pre všetky svoje základné školy. Cieľom bolo získanie dát pre školskú koncepciu a intervencie. „Každá zapojená škola dostala svoje vlastné výsledky a odporúčania, pripravené podľa jej potrieb. Mesto pracuje len so súhrnnými dátami. Projekt prebiehal pod dohľadom zamestnancov a študentov Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, ktorá v rámci svojho vedeckovýskumného zamerania zabezpečila prípravu, zber a odborné spracovanie dát, a vypracovala pre zriaďovateľa a školy odporúčania vyplývajúce z výsledkov prieskumu,“ ozrejmilo mesto. Doplnilo, že zber údajov o žiakoch bol vykonaný prostredníctvom elektronického dotazníka na vyžrebovanej polovici škôl. Prieskum medzi pedagógmi bol realizovaný na všetkých základných školách. Výskumníci z univerzity ocenili, že skríning iniciovalo samotné mesto Košice. „Je veľmi dôležité, že mesto Košice pristúpilo k tejto téme proaktívne. Len vďaka spoľahlivým dátam môžeme efektívne navrhovať intervencie. Košice týmto prieskumom ukazujú, že im na duševnom zdraví detí záleží a chcú pracovať s relevantnými dátami. Objektívny pohľad a ochota prijímať odporúčania sú v tejto oblasti kľúčové,“ zdôraznila vedúca Katedry psychológie Filozofickej fakulty UPJŠ Monika Hricová.

Mesto aj školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti majú v pláne postupné zavádzanie opatrení odporúčaných výskumníkmi do praxe, a to prostredníctvom Psychosociálneho centra mesta Košice aj školských psychológov, ktorých má každá ZŠ v Košiciach k dispozícii. „Už v rámci prvých krokov zorganizovalo mesto v spolupráci s výskumníkmi z UPJŠ a odborníkmi z Psychosociálneho centra mesta Košice odborný workshop pre riaditeľov základných škôl. Na stretnutí sa detailne venovali zisteniam prieskumu, ich interpretácii a návrhom konkrétnych opatrení, ktoré môžu školy realizovať okamžite aj v dlhodobom horizonte. Takýto formát priamej podpory a odborného dialógu chce mesto rozvíjať aj do budúcnosti, aby mohlo pružne reagovať na potreby detí a vytvárať školské prostredie, ktoré bude nielen bezpečné, ale aj podporné a rozvojové,“ uzavrela samospráva.

(SITA,kl)