Košice I a Bratislavský kraj a vedú v testovaní deviatakov

Podľa ministerstva školstva rozdiely vo výsledkoch jednotlivých okresov ukazujú, že socioekonomický status je určujúcim činiteľom vplývajúcim na výsledok žiaka. „Výsledky Testovania 9 opäť potvrdili, že sociálne zázemie má zásadný vplyv na výsledky žiakov. Preto intenzívne pracujeme na tom, aby všetky deti, bez ohľadu na to, v akom regióne alebo podmienkach vyrastajú, dostali šancu na kvalitné vzdelanie. Verím, že práve touto cestou dokážeme postupne znižovať regionálne rozdiely a posilňovať férovosť v našom školskom systéme,“ hovorí minister školstva Tomáš Drucker.

Deviataci základných škôl dosiahli z matematiky priemernú úspešnosť 55,4 %. Ich rovesníci na stredných školách, vrátane gymnázií, mali úspešnosť cez 74 %. Najlepšie výsledky dosiahli žiaci v Bratislavskom kraji a v okrese Košice I. Naopak, výrazne horšie oproti celoslovenskému priemeru sa darilo žiakom v okresoch Medzilaborce, Rimavská Sobota, Gelnica a Trebišov. Horšie výsledky dosiahli aj žiaci z Rožňavy, Poltára, Vranova nad Topľou či Kežmarku. Vo všetkých týchto okresoch zastúpenie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakov z rodín v hmotnej núdzi prevyšuje hranicu 5 %.

Žiaci deviateho ročníka základných škôl dosiahli v teste zo slovenského jazyka a literatúry priemernú úspešnosť 58,2 %, pričom medzi jednotlivými krajmi boli výsledky porovnateľné. Na stredných školách bola priemerná úspešnosť 74,4 %, z toho gymnáziá prekročili 75 percent a osobitne osemročné gymnáziá dosiahli priemernú úspešnosť 78 percent. Najlepšie priemerné výsledky dosiahli žiaci z bratislavských okresov i okresov Banská Bystrica a Košice I. Najhoršie oproti celoslovenskému priemeru boli výsledky žiakov v okrese Gelnica, ale aj v okresoch Medzilaborce, Kežmarok, Trebišov, Poltár, Vranov nad Topľou, Rožňava a Krupina. Aj tu platí, že v týchto okresoch je podiel žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakov z rodín v hmotnej núdzi viac ako 5 %.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Učiteľská osobnosť roka 2024 pozná svoju laureátku

Ministerstvo školstva chce postupne zavádzať povinné vzdelávanie od čo najútlejšieho veku, realizovať národné projekty podporujúce inklúziu, desegregáciu, zrušiť dvojzmenné prevádzky a zvýšiť kapacity materských i základných škôl. Tiež podporovať vzdelávacie príležitosti všetkých detí prostredníctvom adaptačných tried a zabezpečiť podporu učiteľom i odborným zamestnancom, vrátane systému nárokovateľných podporných opatrení. Pomôcť by podľa ministerstva mala aj zmena spôsobu vyučovania matematiky a dvojúrovňová maturita z nej.

Testovanie 9 sa tento rok konalo v druhej polovici marca a v náhradnom termíne začiatkom apríla. Zúčastnili sa na ňom deviataci základných škôl a ich rovesníci, ktorí navštevujú 4. ročník gymnázií a tanečných konzervatórií s osemročným vzdelávacím programom. Rovnako boli testovaní aj prváci stredných škôl s päťročným vzdelávacím programom, ktorí nastúpili z ôsmeho ročníka základnej školy. Absolvovali ho aj žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Zúčastniť sa na ňom mohli aj žiaci vzdelávaní podľa vzdelávacích programov pre žiakov s mentálnym postihnutím.

Testovanie sa uskutočnilo na 1 653 školách, z toho bolo 1 483 základných škôl, 146 gymnázií, 21 stredných odborných škôl a 3 tanečné konzervatóriá. Z celkového počtu škôl bolo 1 506 s vyučovacím jazykom slovenským, 126 s vyučovacím jazykom maďarským, 15 s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským, 1 škola s vyučovacím jazykom ukrajinským a 5 škôl s iným vyučovacím jazykom.

Na Testovaní 9 sa v riadnom termíne zúčastnilo 1 008 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, čo je 2,1 % z testovaných žiakov, 845 žiakov z rodín poberajúcich príspevok v hmotnej núdzi, 1,7 % z testovaných žiakov, 956 cudzincov, 1,9 % z testovaných žiakov, a 14 žiakov vzdelávaných podľa vzdelávacích programov pre žiakov s mentálnym postihnutím.

Zdroj:(pda)