Košický vedec priviezol z Antarktídy stovky vzoriek, ich výskum potrvá niekoľko rokov
Vedec Doc. RNDr. Michal Goga, PhD. z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach sa vrátil z výskumnej expedície v Antarktíde, odkiaľ priniesol takmer 400 unikátnych vzoriek machov a lišajníkov. Následný laboratórny výskum prineseného biologického materiálu má pomôcť pri identifikácii látok využiteľných v medicíne, poľnohospodárstve či biotechnológiách.
upjs.sk
PRIMÁTOR KOŠÍC
VEĽKÉ HLASOVANIE KOŠIČANOV!
Kto by mal byť primátorom mesta Košice? Zaregistrovaných je 8 oficiálnych kandidátov. Odovzdajte svoj hlas za svojho favorita v overenej ankete denníka KOŠICE: DNES.
Slovenský výskumník pôsobil na českej vedeckej stanici Johanna Gregora Mendela, ktorá sa nachádza na Ostrove Jamesa Rossa. Počas približne dvojmesačnej československej expedície sa zameriaval na odber vzoriek v oblastiach pod odľadnenou časťou ľadovcov, kde vznikajú nové ekosystémy a začínajú rásť machorasty. Michal Goga uviedol, že vedecké povolenie mu umožnilo prístup do málo preskúmaných lokalít. Zber materiálu prebiehal v náročných klimatických podmienkach vyznačujúcich sa chladom, silným vetrom a intenzívnym slnečným žiarením, pričom denný presun za vzorkami predstavoval približne pätnásť kilometrov.
Podľa informácií STVR, zozbieraný materiál obsahuje druhy z rôznych lokalít, pričom výskum sa primárne sústreďuje na doteraz menej publikované a neznáme druhy lišajníkov. Samotnej expedícii predchádzala dlhodobá príprava, ktorá zahŕňala spoluprácu s kondičným trénerom a výživovým poradcom.
Identifikácia a laboratórny výskum
Počiatočná fáza výskumu prebehla priamo na antarktickej stanici, hlavná časť analýz sa však uskutoční v laboratóriách UPJŠ v Košiciach. Odborníci odhadujú trvanie tohto procesu na štyri až päť rokov. Postup pri machoch zahŕňa ich hydratáciu, keďže ide o poikilohydrické organizmy schopné dlhodobo prežiť bez vody v extrémnych podmienkach.
Ako spresnila vedkyňa Deepti Routray z Prírodovedeckej fakulty UPJŠ, lišajníky predstavujú symbiózu huby a fotosyntetickej riasy alebo sinice. Ich schopnosť prežiť v nehostinnom prostredí je podmienená produkciou špecifických ochranných látok. Úlohou vedeckého tímu je tieto látky izolovať a identifikovať ich uplatnenie v praxi.
Podľa Erika Sedláka z Technologického a inovačného parku UPJŠ a Michala Gogu sa predpokladá využitie identifikovaných látok v nasledujúcich odvetviach:
- Medicína a farmácia: využitie antibakteriálnych vlastností a skúmanie antiproliferačných (protirakovinových) účinkov.
- Poľnohospodárstvo: ochrana plodín proti škodcom, parazitom a rôznym patogénom.
- Kozmetický priemysel a biotechnológie: aplikácia látok so silnými antioxidačnými vlastnosťami.
Kto by mal byť predsedom (županom) KSK?
Zahlasujte za svojho favorita na post predsedu KSK! Anketu nezabudnite zdieľať.
Najnovšie články
Situácia s dodávkami vody v Švedlári je stabilizovaná
Polícia žiaka vo Veľkých Kapušanoch obvinila z nebezpečného vyhrážania
Predpoveď počasia na dnešný deň (15.10.2026)
