Magistrát má koncepciu vzdelávania na nasledujúce roky, kraj rieši situáciu operatívne

Mesto Košice ako zriaďovateľ materských a základných škôl nedávno prijalo dokument s názvom Koncepcia vzdelávania mesta Košice do roku 2030 (s výhľadom 2040), ktorý rieši aktuálne výzvy škôl: demografické zmeny, potrebu podpory duševného zdravia, inklúzie a vytvorenie bezpečného prostredia. Zameriava sa na integráciu technológií a rozvoj kľúčových zručností pre 21. storočie. Koncepcia tiež odráža svetové trendy, ktoré podporujú flexibilné vzdelávanie, celoživotné učenie a aktívne občianstvo.

Tento rámcový dokument popisuje ambície mesta vytvárať systém mestského školstva, ktorý poskytuje kvalitné vzdelanie všetkým deťom bez rozdielu, podporuje učiteľov a riaditeľov v ich profesijnom rozvoji a aktívne zapája rodičov i širšiu komunitu do života školy.

Pre oblasť predprimárneho a primárneho vzdelávania sú do roku 2030 kľúčové tieto záväzky: Po prvé, znížiť podiel 15-ročných žiakov so slabými výsledkami v čítaní, matematike a prírodných vedách pod 15 %. Po druhé, znížiť podiel žiakov so slabými digitálnymi zručnosťami (najmä ôsmakov) na menej ako 15 %. Po tretie, zabezpečiť, aby aspoň 96 % detí vo veku od 3 rokov do začiatku povinnej školskej dochádzky malo prístup k vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve.

Reforma vzdelávania kladie dôraz na kvalitnú predškolskú výchovu pre všetky deti, rozvoj ich čitateľskej a digitálnej gramotnosti, kritické myslenie a aktívne občianstvo. Myslí aj na posilnenie profesie učiteľa.

Koncepcia: lepšie čerpanie fondov, nájomné bývanie učiteľom

Z dokumentu Koncepcia vzdelávania mesta Košice vyberáme niektoré aktivity, ktoré má mesto v pláne aplikovať do praxe. Spájaním plánuje reagovať na legislatívne a demografické zmeny a zefektívniť výchovno-vzdelávací proces. V pláne je aj revízia a aktualizácia školských vzdelávacích programov a hodnotenie úspešnosti nových vzdelávacích programov. V rámci rozvoja zručností pre 21. storočie sa plánuje podpora vedeckých a technických krúžkov, dobrovoľníctva a vzdelávanie učiteľov v rozvoji technológií a soft-zručností. V rámci inovatívneho učenia pôjde o digitalizáciu výuky a modernizáciu učební. Školy s nízkymi výsledkami čaká zvýšenie kvalifikovanosti učiteľov a zapojenie do spolupráce s OZ pôsobiacimi v oblasti školstva.

Dôležité je aj zisťovanie spätnej väzby od rodičov a žiakov, ktorí môžu navrhovať zmeny v škole. Zvýšenie atraktivity učiteľského povolania by mohlo zvýšiť nájmné bývanie pre učiteľov a tréningy na prevenciu vyhorenia. V pláne je aj revitalizácia budov škôl, využívanie zdrojov EÚ a spolupráca so SAV, ZOO, botanickou záhradou či univerzitami, výučba vonku. Za implementáciu plánu je zodpovedné oddelenie školstva na magistráte v spolupráci so školami.

Stredné školy majú byť prepájané s odborníkmi z praxe

Podľa koncepcie vzdelávania si KSK dal za cieľ zvyšovanie záujmu žiakov ZŠ o stredné odborné vzdelávanie, aj zvýšenie atraktívnosti technických smerov odborného vzdelávania.

Ku koncu novembra 2025 bolo podľa hovorkyne KSK Kataríny Strojnej na stredných školách v pôsobnosti KSK inzerovaných 10 voľných pedagogických miest, situácia sa však priebežne mení. Najväčší nedostatok je v aprobácii matematiky, fyziky, informatiky, technických predmetov a angličtiny. Tieto aprobácie sú dlhodobo označované ministerstvom ako kriticky nedostatkové. V školskom roku 2024/2025 sa neodborne odučilo 1 856 z 50 350 týždenných hodín (3,69 %). 

Školy v pôsobnosti KSK majú riešenia na nedostatok učiteľov. „Školy nedostatok pedagógov najčastejšie riešia delením úväzkov, kombinovanými pozíciami, využívaním odborníkov z praxe a spoluprácou s VŠ,“ hovorí Strojná.

„KSK situáciu operatívne rieši v rámci svojich kompetencií, snažíme sa pomáhať najmä prepájaním škôl s firmami a získavaním odborníkov z praxe, kým systémové riešenia ako financovanie, platy a legislatíva sú v kompetencii ministerstva,“ vymenúva hovorkyňa KSK Strojná. Konkrétne informácie či uvedenie škôl a firiem, ktoré sú vzájomne prepájané, sme do uzávierky nedostali.