Motanky – bábiky na hranie alebo amulety starých Slovanov?
Knižnica pre mládež mesta Košice pozýva na výstavu ručne motaných bábik. Výstava bude k dispozícii v priestoroch pobočky LitPark na Kukučínovej 2 od 7. februára do 13. marca 2022. Päťtisíc rokov staré dedičstvo Motanka je ručne vyrobená bábika, ktorej ľudia pripisovali magický a ochranný účel. Jej história siaha do pohanských čias a v niektorých slovanských krajinách sa traduje

Knižnica pre mládež mesta Košice
Knižnica pre mládež mesta Košice pozýva na výstavu ručne motaných bábik. Výstava bude k dispozícii v priestoroch pobočky LitPark na Kukučínovej 2 od 7. februára do 13. marca 2022.
Päťtisíc rokov staré dedičstvo
Motanka je ručne vyrobená bábika, ktorej ľudia pripisovali magický a ochranný účel. Jej história siaha do pohanských čias a v niektorých slovanských krajinách sa traduje dodnes. „Kým dnešné motané bábiky slúžia ako výzdoba, hračka pre deti, alebo milý suvenír z ciest, v minulosti mala pre ľudí dôležitý rituálny charakter,“ hovorí o exponátoch novej výstavy v pobočke LitPark Kamila Prextová, riaditeľka knižnice. „Bola napríklad symbolom plodnosti, šťastného manželstva alebo mala chrániť pred zlými silami, chorobami, nespavosťou či neúrodou. Ľudia videli v motanke akýsi symbol ženskej múdrosti a amulet, ktorý ich aj členov rodiny mal chrániť počas života.“ Na Slovensku sa dodnes zachoval zvyk, rituál konca zimy a privolávania jari, tradičné vynášanie Moreny. Jej pálenie a topenie sa robieva dva týždne pred Veľkou nocou, na Smrtnú nedeľu.
Tradičná motanka nemala tvár
Každej časti motanky ľudia pripisovali iný symbolický význam a namiesto zobrazenia tváre mávali na hlave navinutý kríž. „Sukňa vraj predstavovala zem, košieľka minulosť, súčasnosť a budúcnosť a šatka alebo stuha bola spojením s oblohou. Otvory ako oči, ústa a nos predstavovali nebezpečenstvo, že by sa do bábiky mohol dostať duch. Ten mohol byť rovnako dobrý ako zlý, preto radšej neriskovali a namiesto toho hlavy bábik omotávali do tvaru kríža.“ Za materiál k výrobe obvykle dobre poslúžili staré šaty, zvyšky látok a vnútornú výplň tvorila slama. „Tí majetnejší samozrejme dávali svojim bábikám krajšie a bohatšie zdobenia, výšivky či rôzne ozdoby a koráliky. Niektoré dokonca plnili voňavými bylinkami alebo vkladali do nich rôzne predmety, ktorým prikladali nejakú dôležitosť. Čo ale bolo najdôležitejšie, nikdy nemohli pri zhotovovaní používať ani ihlu, ani nožnice,“ zdôrazňuje ešte k zhotovovaniu motaných bábik Kamila Prextová a dodáva, že o to, aby sa na túto krásnu tradíciu ručne robených bábik ani náhodou nezabudlo sa stará Gabriela Balvirčáková z o.z. Veršočok.

LitPark svojim návštevníkom v termíne do 31. marca 2022 ponúka rovnako výstavu ilustrácií oceňovanej slovenskej ilustrátorky Daniely Olejníkovej, prostredníctvom ktorej sa zoznámite s knihami spisovateľky Jany Bodnárovej: Trinásť a Dita, 30 mušiek svetlušiek a iné príbehy.

Zdroj: Knižnica pre mládež mesta Košice
Najnovšie články

Obnova hradu Slanec pokračuje novým prístupovým schodiskom do veže

Internú časť urgentného príjmu UNLP Košice na Rastislavovej dočasne presťahujú

Predpoveď počasia na dnešný deň (16.7.2026)

Spišské trhy prinesú od štvrtka zábavu aj dopravné obmedzenia. Na čo si dať pozor?
Súvisiace články

Internú časť urgentného príjmu UNLP Košice na Rastislavovej dočasne presťahujú

Primátor Polaček predstavil premiérovú električku s klimatizáciou. Spája tradíciu a moderné technológie
