Odchod legendy košického basketbalu: Gabriel Dajko (1940 – 2025)

Gabriel Dajko sa narodil vo Včelinciach pri Šafárikove, no už po roku sa presťahoval do Košíc. Bol súčasťou košických tímov okrem dvojročnej vojenčiny v Kroměříži. Jeho vernosť mestu sa preniesla aj do trénerskej dráhy. Po skončení hráčskej kariéry sa v roku 1973 pustil do výchovy mladých talentov – začal pri mladšom doraste Lokomotívy Košice a svoju misiu ukončil v roku 1998 pri mužoch Slávie TU. Viac ako dvadsať rokov viedol košické mužské i ženské basketbalové celky v najvyšších domácich súťažiach.

Úspechy, ktoré sa zapíšu do histórie

Medzi vrcholy jeho trénerskej dráhy patrí zisk strieborných medailí so ženami Lokomotívy Košice, keď v tom istom čase prvá pražská Sparta oslavovala triumf v Európskom pohári majstrov (EPM). Dievčatá z Čermeľa pod jeho vedením dosiahli pekné výsledky aj v Pohári Libora Ronchettiho. Na medzinárodnej scéne priviedol výber železničiarok Slovenska k prvenstvu na majstrovstvách Európy USIC v roku 1989 v maďarskom Pécsi. Dajko pôsobil dva roky ako asistent trénera československých basketbalistiek pod vedením V. Hegera a poldruha sezóny viedol jedno z dvoch súbežne existujúcich československých reprezentácií v predolympijskom období. Tieto úspechy nie sú len o medailách – sú o neúnavnej vášni, ktorá poháňala celé tímy k hraniciam ich možností.

Basketbalu sa venoval šesť rokov aj jeho syn Peter, no predčasne sa s ním musel rozlúčiť kvôli zraneniu. Napriek tomu zostal v rodine odkaz otcovskej lásky k tomuto športu živý.

Život naplnený láskou a pokojom

Gabriel Dajko žil krásny a plnohodnotný život po boku manželky Kataríny, dcéry, syna a vnúčat. Miloval svoju chalupu v obci Háj pri Košiciach, kde nachádzal útechu v prírode a rodinných chvíľach. Dajko nebol len trénerom – bol mentorom, otcom a priateľom.

Košický basketbal a celá slovenská športová rodina si ho budú pamätať ako muža, ktorý spojil lokálnu hrdosť s medzinárodnými ambíciami. Odpočívaj v pokoji, Gabriel Dajko. Ďakujeme za všetko.