Vo Východoslovenskej galérií si môžete pozrieť dve zaujímavé výstavy

Rozsiahly výstavný projekt umeleckej rodiny Klimkovičovcov si od 24.6. 2021 do 30.1. 2022 si môžete pozrieť vo Východoslovenskej galérii na Hlavnej 27 v Košiciach.

Vychádza z výskumu kurátorov výstavy Štefánie Ďuricovej a Miroslava Klebana, ktorí čerpali z kolekcie umenia 19. storočia. V tomto období táto viacgeneračná rodina pôsobila a zaslúžila sa o pozdvihnutie umeleckej tradície v regióne Košíc. Ten sa vďaka ich pôsobeniu dostal na kultúrnu mapu Rakúsko-Uhorskej monarchie a z Košíc sa stalo vibrujúce centrum umeleckého života. Prvým významnejším umeleckým členom rodiny bol Florián starší, ktorého syn Ignác sa stal košickým občanom a svoj talent po ňom zdedili aj jeho synovia. Bratia Vojtech a František založili prvú súkromnú umeleckú školu na území dnešného východného Slovenska. Taktiež založili aj prvý muzeálny spolok, z ktorého sa vyvinulo Hornouhorské múzeum. Vznik múzea predstavoval položenie základov dvoch významných inštitúcií- Východoslovenskej galérie a Východoslovenského múzea. Vďaka súbežnej pedagogickej činnosti vychovali viacerých významných umelcov na prelome 19. a 20. storočia (Júliusa Bencúra, Leopolda Štefana Horowitza či Ľudovíta Čordáka).

Na výpravnej výstave bude predstavených takmer 150 umeleckých diel – od sakrálnych, historických, svetských až po žánrové diela a štúdie a tiež prvá prezentácia sakrálnych diel vo forme externých výpožičiek z takmer 20 farností zo stredného a východného Slovenska. 

Výstavný projekt je medzinárodného charakteru a spolupracovali na ňom či už vo forme výpožičiek alebo poskytnutí archívnych materiálov, slovenské a maďarské kultúrne inštitúcie, cirkevné ustanovizne a archívy. Výstava je tak dôležitým premostením kultúrneho a spoločenského dialógu v rámci krajín V4 a prehodnocovania spoločnej histórie našej stredoeurópskej identity.

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a Košický samosprávny kraj.

„Je symbolické, že jednou z prvých výstav v našom kraji, ktoré ožívajú po uvoľnení protipandemických opatrení, je príbeh troch generácií rodiny Klimkovičovcov. Táto rodina bola dôležitou súčasťou dejín, ktoré viedli k založeniu dvoch súčasných župných kultúrnych inštitúcií – Východoslovenskej galérie a Východoslovenského múzea. Hlad, ktorý po kultúre pociťujeme v čase pandémie, je velikánsky. Najväčšiu výstavu vo Východoslovenskej galérii v tomto roku treba zažiť na vlastné oči,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

Súkromné a verejné

Výstava Imrich Vanek – Súkromné a verejné, predstavuje možné uvažovania a interpretácie umeleckého života i rozsiahleho diela, ukotveného v súkromnom, ale aj verejnom priestore či v neustále meniacej sa spoločenskej klíme.

Kurátori Zuzana Bodnárová a Svätopluk Mikyta z nespracovanej pozostalosti autora Imricha Vaneka intuitívne vyberajú keramické obrazy, autorský porcelán, poznámky k produkcii práce, súkromné aj dokumentačné fotografie, skice a sadrové modely reliéfov, známe z fasád obchodných domov. Prostredníctvom výberu diel, zasadených do architektúry modelujúcej interiér bytu, sa snažia viesť návštevníka k uvažovaniu nad hodnotou celoživotnej tvorby, keď sa v závere života stane z výtvarníka dôchodca. 

Imrich Vanek (1931 – 2015) bol slovenský vizuálny umelec, sochár pracujúci najmä v médiu keramiky. Modelovanie z hliny sa stalo pre 20-ročného Vaneka formou arteterapie po vážnom úraze (železničná havária), ktorá nečakane prerástla do hlbšieho záujmu a vyústila do prihlášky na vysokú umeleckú školu. V Ateliéri keramiky a porcelánu prof. Otta Eckerta na pražskej Vysokej škole umeleckopriemyselnej bola jeho spolužiačkou aj Mária Bartuszová. Po pražskom štúdiu mladý autor nastúpil do Rakovníckych keramických závodov, kde sa dodnes nachádza fabrika na výrobu obkladov a dlažieb. Tu od druhej polovice 60-tych rokov realizuje početné veľkoformátové keramické steny, reliéfy a obrazy, ktoré vytváral v spolupráci s architektami vďaka tzv. Hlave V. Tá hovorila o povinnosti vyhradiť časť rozpočtu určenej na verejné stavby a použiť pre vznik nových umeleckých diel do architektúry. Po roku 1989 veľkoformátovú tvorbu vystriedala komorná, nemenej intenzívna práca vo vlastnom ateliéri na bratislavskej Kolibe. 

Zdroj: (Východoslovenská galéria/ D.P.)