Starosta KVP, Ladislav Lörinc (32), je v politike už viac ako desaťročie

K politike sa nedostal náhodne. Rodinným zvykom bolo vždy v nedeľu sledovať politické relácie. Z neskoršieho štúdia politológie vyplynulo, že terajší starosta mestskej časti KVP, Ladislav Lörinc, sa politike bude venovať nielen v teoretickej úrovni, ale rovnako aj v praxi. Do politiky vstúpil ako 19-ročný chlapec.

Do politiky ste teda vstúpili veľmi mladý. Cítili ste sa komfortne a dostatočne vzdelaný na to, aby ste v politike už mohli začať?

„Nie. Moja mladícka energia nebola dostatočná na to, aby som si to myslel. Človek sa celý život učí. Teraz mám 32, som v politike už viac ako desaťročie, ale stále toho veľa neviem. Čím vyššiu funkciu zastávam, tak zisťujem, v čom všetkom sa môžem ešte zlepšiť.“

Bolo vašim cieľom stať sa starostom?

„Starostovanie nebolo mojim cieľom. Stal som sa jedným z najmladších poslancov na KVP. Prvé volebné obdobie som sa hlavne učil. Pri sporoch medzi zastupiteľstvom a starostom som si povedal, že takto to ďalej nejde. Po ôsmich rokoch som sa cítil byť zorientovaný a povedal som si, že je čas sa posunúť ďalej. Nemám problém veriť vo svoje kvality a nemám problém ozvať sa.“

Keďže si veríte a viete o svojich kvalitách, rozmýšľate v budúcnosti, že by ste skúsili kandidovať aj na primátora Košíc?

„Vždy sa mi páčila diplomacia a to, že človek sa časom stáva profesionálnym diplomatom. Ja som si povedal, že prečo nebyť politikom, a zároveň aj manažérom a manažovať zverené úlohy podľa funkcií. Prirodzene sa ma teraz mnoho ľudí pýta na to, či plánujem ísť vyššie, teda kandidovať za primátora. Riadiť však mesto Košice je veľká zodpovednosť a človek musí byť pripravený. Aktuálne všetku svoju energiu venujem sídlisku KVP a dokončeniu všetkých projektov, ktoré sme našim obyvateľom sľúbili.”

„Momentálne neviem povedať, či niekedy budem kandidovať na primátora. Klamal by som, keby som povedal, že nie. Možno to život prinesie.“

Ak by ste sa mali sám porovnať s predchádzajúcim starostom Alfonzom Halenarom, v čom ste podľa Vás lepší a v čom by ste si vedeli predstaviť vziať si od neho príklad?

„Nad minulosťou som urobil hrubú čiaru, keď som sa stal starostom. Postavil som sa k tomu tak, že KVP má potenciál, a preto idem urobiť všetko pre to, aby sa ho podarilo naplniť. Pozerám dopredu na svoju víziu ale áno, od bývalého starostu som sa naučil najmä to, ako sa to robiť nemá.“

Počas Vášho pôsobenia sa na KVP udialo viacero zmien. Je niečo konkrétne, na čo ste najviac hrdý?

„Najviac som hrdý práve na to, ako fungujeme ako úrad. Ja som komunikátor, ale tu na úrade sú ľudia, ktorí podávajú skvelé výkony. Som hrdý aj na vnútrobloky a na projekty, ktoré sme pripravili. Príprava trvá roky, takže tieto zmeny nevidno hneď. Pripravujeme aj cyklopruhy a všeobecne sa venujeme tak veľkým projektom, ktoré na KVP ešte ani neboli.“

„Hneď, keď som nastúpil, mali sme útok hackera. Ja a môj tím sme nezačali od nuly, ale mínus rok a pol. Prišli sme aj o dôležité ekonomické údaje.“

Aktívne sa venujete aj písaniu blogu – Denník starostu. Máte v pláne v tom pokračovať aj naďalej?

„Áno. Denník starostu sme vymysleli spolu s kolegyňou. Robíme to už tretí rok a dúfam, že to vydrží, aj keď je to náročné. Vychádza to z toho, že predtým ľudia nevedeli, čo starosta robí a ja chcem ľuďom ukázať, že som tu s nimi. Každú nedeľu mi to trvá tak 3-4 hodiny. Ale vnímam pozitívne reakcie.“

Ste aktívny aj na Facebooku, kde si často prečítate mnoho komentárov, medzi ktoré patrí aj hate či nespokojnosť. Ako na to reagujete?

„Snažíme sa transparentne komunikovať, teda komunikujeme aj s ľuďmi, ktorí majú negatívne pripomienky. Konštruktívne negatívne komentáre dokonca aj uvítam. Počas pandémie však pozorujem, že sa zmenila mentalita a ľudia sú agresívnejší. Po našich zamestnancoch ľudia vrieskajú a mali sme aj pokusy o fyzické napadnutie. Každý mesiac ma chce niekto zbiť, ale riešime to. Chcel by som na ľudí apelovať, že všetko sa dá vyriešiť aj pokojne, nielen agresívne.“

Chceli by ste ešte niečo doplniť?

„Sme vďační za všetko, čo sme spolu s ľuďmi dokázali. Sme veľká komunita a za to veľké vďaka. Počítame s ľuďmi a oni môžu počítať s nami.“

(vikitomkova)