VVS sa bude proti ÚVO brániť – Dosiahli sme najnižšiu cenu na Slovensku, pochybenia odmietame

Úrad pre verejné obstarávanie a niektoré médiá spochybnili postup Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. (VVS) pri obstarávaní služieb v oblasti likvidácie kalov. Vyčítajú možný konflikt záujmov. Šéf vodární si za výsledkom aj svojim tímom stojí. Je odhodlaný brániť ho súdnou cestou aj pred médiami.

Dôvodom výhrad Úradu pre verejné obstarávanie aj denníka Korzár je zákazka na zhodnocovanie kalov, z čistiarní odpadových vôd. Poukazujú na to, že vo výberovom konaní na dodávku týchto služieb pre VVS uspela spoločnosť s príbuzenským prepojením na šéfa VVS, Stanislava Hrehu.

,,Áno, je to verejne známa vec, v spoločnosti, ktorá túto službu pre VVS zabezpečuje, figuruje môj brat. Nikdy som to netajil, ale úprimne musím povedať, že nemám z tohto radosť,“ otvorene vysvetľuje Hreha.

,,Dodávateľa sme vyberali výberovým konaním, ktorého som nebol súčasťou. Prihlásil sa nám ale len jeden uchádzač, čo nie je dobrý výsledok. Preto sme zopakovali výberové konanie, ale už v medzinárodnom rozmere. Opäť sa prihlásil len jediný uchádzač. Ani to nebol dobrý výsledok, ale kvôli plniacim sa kapacitám na ukladanie kalov sme už nemohli ďalej čakať a uzavreli sme zmluvu s víťazom súťaže,“ vysvetľuje okolnosti súťaže Hreha.

ÚVO poukazuje na fakt, že pri výberovom konaní je konflikt záujmov problém. A tiež, že len súťaž viacerých uchádzačov vygeneruje najlepšiu cenu.

NAJLACNEJŠÍ NA SLOVENSKU

,,Samozrejme, že to udrie do očí na prvý pohľad. Výberové konanie robila externá advokátska kancelária a išlo mimo mňa, vykonávala ju komisia, ktorej som nebol členom a ktorú viedol vedúci príslušného útvaru. Konflikt záujmov preto odmietam. Rozumiem však tomu, že tieto podozrenia vznikajú. Žijeme v dobe, kedy korupcia odsáva z ekonomiky milióny. Ale úprimne – myslíte, že keby som chcel prihrať kšeft bratovi, že by sme to urobili takto priehľadne? Veď by to bolo hlúpe, no uznajte,“ vysvetľuje ďalej Hreha.

Podozrenia z pochybenia mohli potvrdiť ceny vysúťaženej služby. Tá je však v porovnaní s inými vodárenskými spoločnosťami výrazne nižšia.

,,Východoslovenská vodárenská platí za túto službu vôbec najmenej na celom Slovensku. Podtatranská vodárenská platí za tonu spracovaného kalu 34,90 EUR, Stredoslovenská 39 EUR, Severoslovenská od 59 do 63 EUR, Bratislavská platí 100 eur za tonu. My platíme 27,5 eura za tonu spracovaného kalu. Naozaj sme teda my tí, ktorí pochybili? Ak aj ostatní postupovali správne, zdá sa mi, že niečo nie je celkom v poriadku,“ pokračuje vo vysvetľovaní Hreha.

OBRÁTIA SA NA SÚD

VVS ročne vyprodukuje 22 tisíc ton kalu, za čo zaplatí vyše 600.000 EUR.

,,Ak by sme za spracovanie kalu platili toľko, čo v Bratislave, stálo by nás to 2,2 milióna EUR. Ročne sme tak našim klientom a akcionárom ušetrili vyše 1,5 mil. EUR. Počas celej doby trvania kontraktu to je úspora vyše 6 mil. EUR.  Ak nám napriek tomu Úrad pre verejné obstarávanie udelí pokutu 28.000 EUR, manažérsky sme stále úspešnejší ako iné vodárenské spoločnosti a som pripravený zodpovedať si to pred akcionármi,“ dopĺňa Hreha.

Napriek tomu však Hreha túto pokutu platiť odmieta a je odhodlaný obrátiť sa na súd.

,,Aj keď si činnosť Úradu pre verejné obstarávanie vážim a rešpektujem ho ako autoritu, proti jeho rozhodnutiu sa budeme brániť súdnou cestou. Vrhá totiž tieň nie na mňa, ale na kolegov, ktorí poctivo pripravovali výber dodávateľa. Svoju prácu urobili dobre, vybrali najlacnejšieho dodávateľa na celom Slovensku a teraz majú byť vláčení po novinách. To nie je spravodlivé. Bol by som veľmi zlý šéf, keby som sa za svojich ľudí nepostavil,“ uzavrel Hreha.

(LM,BH)