Čo číta, čo počúva, čo pozerá Milan Antol

Milan Antol (62) je herec a režisér, vyštudoval VŠMU v Bratislave. Šéfoval televízii a rádiu, v Košiciach spoluzakladal TV NAŠA. Do roku 2020 pôsobil ako riaditeľ činohry Štátneho divadla Košice. V súčasnosti sa venuje muzikálovej tvorbe.

[ad][/ad] 

Fanúšik papierových kníh 

Čítaniu venujem niekoľko hodín denne. Nedávno ma zaujala kniha Rodneyho Starka “Vyriekli krivé svedectvo“. Prináša nové pohľady na mnohé problémy a udalosti z histórie, na hriechy antisemitizmu, temný stredovek, hrôzy inkvizície, atď. Vo všeobecnosti preferujem literatúru faktu. Práve držím v rukách Sapiens – Stručná história ľudstva od autora Yuvala Noah Harari. 

Čítam množstvo kníh s kresťanskou tematikou ako Nebeský muž od brata Yuna a Paula Hattaway. Mám rád aj nové dramatické diela. Martin Čičvák je už dlhodobo môj obľúbený autor. Alebo Kamil Žiška. Rád sa vraciam k hrám Čechova. Pôsobivá bola úprava hry Ujo Váňa, ktorú som videl na festivale v Edinburghu. Text som si priniesol a usilujem sa o jeho preklad. Čítam už niekoľkýkrát Ibsenovho Peera Gynta a Shakespearove hry.

V tomto období sám píšem a veršované hry sú pre mňa inšpiratívne, keďže sa snažím písať vo veršoch. Som fanúšikom papierových kníh, napriek tomu, že čítačka mi leží doma v šuflíku 🙂 Audioknihy počúvam jedine v aute, najmä motivačné. Aktuálne mám rozčítaný Život plný lásky od Jána Buca. A ostatné dva roky mi berie dych Biblia.

[ad2][/ad2]

Pokračovanie článku je na ďalšej strane. 

[break][/break]

Chcel by oprášiť gitaru

Moja manželka Ivka je choreografka a profesionálna tanečnica. V tomto období veľa tancuje doma, takže počúvame rôzne žánre: pop, jazz, klasiku… Máme radi ambientnú hudbu, muzikálové veci. Pripravujem jeden projekt a vďaka tomu počúvam v ostatnom období hip-hop, najmä rap, a dosť ma to baví. Mojím obľúbeným interpretom je Sting. Nikdy by som neprepol ani Lenku Filipovú.

Z domácej scény chcem vyzdvihnúť speváčku svetového formátu – Moniku Drgáňovú. Naživo sa mi páčil poľský skladateľ a dirigent Piotr Rubik s jeho ansámblom. V dávnejších, predkoronovských časoch, ma v Čechách potešil po všetkých stránkach vynikajúci koncert nášho priateľa Igora Timka. Sám som v detstve a počas štúdia na VŠMU hrával na gitare. Práve cez Vianoce sme sa s Ivkou rozprávali, že by sme ju mohli oprášiť. 

[ad][/ad] 

Na zlé filmy rýchlo zabúda

Doma “vypneme“ pri seriáli Priatelia. Vyhľadávame pútavé, dramatickejšie filmy, no v tomto čase aj komédie. Naposledy Dámsky gambit. V poslednom období nás veľmi bavil seriál Emily in Paris a ako podmaz k príjemnej debate niekoľkýkrát videné Pelíšky. Väčšinou vyhľadávam filmy bez reklám, aj na Netflixe. Silný dojem vo mne napríklad zanechal film Tri billboardy kúsok za Ebbingom. Obdivujem mnohých z filmovej brandže. Zo zahraničných hercov určite Dustina Hoffmana, Roberta De Nira, Al Pacina, kultovú Sissi – Romy Schneider, Jean-Paul Belmonda, Meryl Streep.

Na domácej scéne Milku Vášaryovú, Táňu Pauhofovú, Michala Soltésza, Danu Košickú, Ivana Krúpu, Alenu Ďuranovú a iných. Osobitnou kapitolou sú pre mňa režiséri ako Roman Polák, Peter Scherhaufer, zo zahraničných trebárs Quentin Tarantino či Federico Fellini.

Za seba by som udelil Oscara legendárnemu Jesus Christ Superstar v réžii Normana Jewisona. Mnohé scény vo mne stále rezonujú. Ak ma však niektorý film naozaj prestane baviť, vypnem, prepnem alebo aj odídem z kina. Darí sa mi na zlé filmy rýchlo zabúdať 🙂

[ad2][/ad2]

(TK)