Oľga Feldeková rada zaspáva s knihou

Kto mal tú česť naživo, pri cigaretke pokecať si s Oľgou Feldekovou, určite potvrdí moje slová. Je to tá istá Dáma z Oravy, ako ju poznáme z televíznych obrazoviek či z jej knižiek. Sršiaca energiou, optimizmom a láskyplným humorom, s nevyhasínajúcimi plamienkami huncútstva v očiach a vráskami, ktoré dokáže vyformovať len veselý smiech.

NÁDEJ

Spisovateľka, prekladateľka a humoristka, mama piatich detí a babka ôsmich vnúčat, manželka spisovateľa Ľuba Feldeka sa v stredu večer aktívne zapojila do Noci literatúry v našom meste.

Kandidátka na titul Slovenka roka s radosťou prijala pozvanie svojej dlhoročnej priateľky, riaditeľky Knižnice pre mládež mesta Košice, Ivety Hurnej a merala cestu z Bratislavy k nám. V Litparku prečítala účastníkom literárneho putovania úryvok z knihy moldavského spisovateľa Iuliana Ciocana Svet podľa Sašu Kozaka.

„Je to úžasné podujatie. Vzbudzuje vo mne nádej a optimizmus, že keď si ľudia vypočujú ukážku z knihy, budú mať chuť si ju kúpiť a prečítať,“ usmieva sa pani Oľga.

POKLAD

Autorka próz, rozhlasových rozprávkových hier a esejí neverí kuvičím hlasom, že čitatelia pomaly vymierajú, že dnešný človek prestáva čítať literatúru, že knihám hrozí zánik.

„Knihy určite nezaniknú. Moje deti sú veľkí čitatelia, vedieme k tomu aj naše vnúčatá. Vysvetľujeme im, že kniha nie je len o písmenách a nejakom obsahu, ale že je to krásny predmet, poklad, ktorý má svoju dušu, vôňu, dá sa ohmatať, listovať v nej, je to dielo samé o sebe…“

Oľga Feldeková najradšej a najčastejšie číta v posteli. Stáva sa jej, že pri čítaní zaspí. „Je to kúzelné. Knižka mi padne na tvár, zobudí ma a ja môžem pokračovať v čítaní. S čítačkou či počítačom by to bolo asi menej príjemné…“

SMIECH A SLZY

Pani Oľga má rada „fantazijný realizmus“. Ako hovorí, obklopoval ju celý život, ktorý strávila na Orave.

Tam dodnes údajne straší, dodnes tam mŕtvi navštevujú živých, dodnes tam prichádza ľuďom z očí, keď zavíja pes a fúka vietor, je jasné, že sa niekto obesil…

„Ja sa k tomu rada vraciam, rada o tom píšem. Keď mám byť úprimná, najväčší autor na Slovensku je slovenský ľud. V ľudových pesničkách je toľko múdrosti, vtipu, vážnosti i vášne… Len počúvajte: Ústa mi spievajú, oči sa mi smejú, a z môjho srdénka slzy sa mi lejú… No, nie je to nádherné? Mám rada knihy, pri ktorých sa nahlas smejem a zároveň je mi do plaču.“

KNIŽNICA V GARÁŽI

Ako vyzerá domácnosť spisovateľského páru?

„Sme zavalení knihami,“ povzdychne si spisovateľka. Keď sa rozhodli žiť v Prahe, všetko tam presťahovali.

„Knihy sme ale nestihli vybaliť, a tak dvadsať rokov ich držíme v garáži v škatuliach. Lebo knižnice, ktoré sme si tam vybudovali, sme zaplnili inými knihami. Keď zatúžime po knižke, o ktorej vieme, že ju máme, radšej si ju kúpime, akoby sme ju mali hľadať v tej garáži. Teraz bývame v Bratislave, aj tam to máme plné. Takže by sme potrebovali asi ďalší byt…“

DARČEK

Aký nový projekt nosí v hlave? „Môj muž bude mať v októbri 79 rokov. A tak sme sa rozhodli, že k osemdesiatke napíšeme spoločnú knihu rozhovorov. Ja mu budem klásť otázky a on bude odpovedať. Budú to otázky často impertinentné, takže to bude po každej stránke pikantné čítanie. A ja dúfam, že sa dozviem veci, ktoré doteraz predo mnou tajil, a zároveň mu obnovím pamäť…“

Nebolo by vhodnejšie, keby rozhovory napísal ktosi nezainteresovaný? „Je iks ľudí, ktorí dokážu napísať dobrú knihu rozhovorov s kýmkoľvek. Ale keďže som so svojím mužom strávila v posteli 52 rokov, viem asi o ňom viac ako ten, kto ho pozná len z krčmy alebo literatúry…“

Foto: archív O. F.