Pavol Hammel: S muzikou prestanem, až keď umriem

Netreba ho predstavovať. Stačí spomenúť Medulienku, Učiteľku tanca, ZRPŠ či Zelenú poštu. Pesničky a projekty, za ktorými stojí dnes už legendárny spevák, gitarista, skladateľ či producent Pavol Hammel.

Na košickom koncerte si s Hammelom zaspievala duety Andrea Zemanyiová:

Rozmýšľali ste nad tým, vďaka čomu sa vám dlhé desaťročia darí udržať na špičke?

Asi preto, lebo som ani seba, ani muziku nebral smrteľne vážne. Už som mal za sebou často vysielanú Medulienku, bol som v podstate už hviezda, ale stále som študoval na vysokej škole. Neprepadol som pocitu vlastnej dôležitosti, školu som dokončila a robil som ďalej tak, ako som vedel. Dodnes to tak je.

Vaše najpopulárnejšie pesničky sú tie s nádychom recesie, napríklad Učiteľka tanca, Medulienka, alebo ZRPŠ. Prečo?

Je to taká moja schizofrénia – na koncertoch sa ich snažím nehrávať, ale na eventoch sa to nedá, lebo ich ľudia chcú spievať so mnou. Všetkým muzikantom také pesničky prajem. Zrejme to bolo tým, že boli prístupné textovo aj melodicky. Hoci napríklad taká Medulienka nie je práve jednoduchá. Takže na toto odpovedať presne neviem.

Aký je vzťah Bratislavčana Paľa Hammela ku Košiciam?

Košice mám rád, mám tu kamarátov, spolupracovali sme s Miňom Kleisom, Gejzom Szabadosom a ďalšími. Ale ja nemám rád nejakú rivalitu medzi Bratislavou a Košicami, alebo východom západom. Asi preto, lebo sme malá krajina, sa rodáctvu pripisuje u nás zbytočne veľký význam. V Košiciach sa cítim veľmi dobre, včera v Stropkove som tiež stretol veľmi zlatých ľudí. Vždy to záleží od ľudí.

Foto a Veronika Janušková