Nasadenie Matoviča v boji proti koronavírusu je enormné, hodnotí publicista Hrabko

Osobné nasadenie nového premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) pri menežovaní opatrení proti koronavírusovej kríze, aj pri informovaní verejnosti, je enormné, porovnateľné, alebo ešte prevyšujúce tempo jeho predchodcu Petra Pellegriniho (Smer-SD).

V diskusii na Tablet.tv to uviedol publicista Juraj Hrabko.

„Treba oceniť premiéra Matoviča, jeho nasadenosť,“ povedal. Za správne považuje aj to, že nová vláda výrazne rozšírila opatrenia, ktoré prijal Pellegriniho kabinet.

„Všetky tie opatrenia sú dôležité. Povinnosť nosiť rúško, rozhodnutie o zatvorení obchodov v nedeľu, tí ľudia sú tam pod enormným náporom. Som rád, že je vyčlenený čas na nákup pre dôchodcov. Nie sú to žiadne prevratné novinky, podobné platia aj v iných krajinách,“ poznamenal Hrabko.

„Vyrušil ma len výrok o meraní teploty pred vstupmi do obchodov, úradov a inštitúcií, keď k dispozícii nie sú teplomery. Je to v tejto chvíli nerealizovateľné,“ dodal. „Ja by som existujúce opatrenia ešte sprísnil. Ale treba dúfať, že to v princípe robia dobre a myslím si, že to aj dobre robia. Vo väčšine prípadov,“ tvrdí Hrabko.

Pri riešení koronavírusovej krízy podľa neho nie je podstatná rétorika politikov, ale to, že Pellegriho kabinet prijal prvé opatrenia rýchlo a že ich Matovičova vláda dokázala ešte rozšíriť. Na otázku, prečo sa Igor Matovič snaží verbálne zdôrazniť diskontinuitu svojich a Pellegriniho krokov, Hrabko odpovedal, že jednak to má „v DNA“ a jednak je to pri výmene vlády obvyklý postup. „Pri striedaní mocí to vždy bolo tak, že nastupujúca vláda hľadala a nachádzala chyby tej predchádzajúcej,“ pripomenul.

Dôležité podľa neho napríklad je, aby nová vláda nepredávala do iného štátu rýchlotesty zakúpené kabinetom Petra Pellegriniho, aj keď sú nepresné a Igor Matovič ich označil za zbytočné. „Čo sa týka možnosti predaja rýchlotestov, ja by som v tejto chvíli nepredával absolútne nič. Predávať môžeme, keď bude pandémia na ústupe. Nič sa nepredáva, každý kupuje a kupuje aj predražene. Lebo sa to zo strany obchodníkov využíva. Samozrejme, že aj po týchto rýchlotestoch by sa okamžite zľahla zem a existujú krajiny, ktoré by ich od nás okamžite odkúpili,“ povedal publicista.

[ad][/ad] 

Odvolanie Kičuru

Na druhej strane, Hrabko súhlasí s postupom Igora Matoviča pri odvolávaní bývalého predsedu Správy štátnych hmotných rezerv Kajetána Kičuru.

„Politika je aj o symboloch. Nehovoril by som o administratívnej chybe. Viem, že aj úradníci sú len ľudia a je komplikovaná doba, ale pomýliť si 200-tisíc balíčkov po štyroch kusoch s 200-tisíc kusmi, tak takáto chyba existovať nemôže. Veď takéto veci nemôže mať na starosti jeden človek, muselo to prejsť aspoň tromi. Ak tomu tak nebolo, tak to úrad jednoducho nezvládol,“ povedal Hrabko na margo Kičurovej argumentácie, podľa ktorej prišlo pri jednom z nákupov len k administratívnej chybe.

Ak by Kičura potom, ako stratil dôveru premiéra, odišiel sám, mohol podľa Hrabka celý proces prebehnúť menej konfliktne. Pripomenul, že Igor Matovič nedosadil na Kičurovo miesto svojho človeka. „Ostala tam podpredsedníčka Lucia Gocníková, je dočasne poverená. Z jej minulosti vyplýva, že bližšie, ako k iným politickým stranám, má k SaS,“ povedal Hrabko.

Mobilné dáta

Na margo zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ktorý aktuálne prijal parlament, Hrabko povedal, že je šitý horúcou ihlou. Za problém považuje najmä možnosť Úradu verejného zdravotníctva využívať v prípade mimoriadnej situácie údaje mobilných operátorov s výnimkou samotného obsahu správ.

Podľa Petra Pellegriniho (Smer-SD) by to malo byť možné len pri celoštátnom núdzovom stave, zákon to však umožňuje už pri mimoriadnej situácii. „Núdzový stav je silnejší ako mimoriadna situácia. V mimoriadnej situácii takéto opatrenia robiť nemôžete,“ tvrdí Hrabko s dodatkom, že obyčajným zákonom sa to podľa neho zmeniť nedá.

„Ústavný zákon o vyhlásení núdzového stavu by musel priamo určovať, že ďalšie obmedzenia ľudských práv je možné určiť obyčajným zákonom. Ale to sa tam neuvádza,“ tvrdí Hrabko.

„Ten zákon tak, ako bol navrhnutý, bol zlý. Po zmenách, ktorými prešiel, je to omnoho lepšie, aj keď je tento zákon podľa môjho názoru zbytočný. Poviem len jeden príklad. Pôvodný návrh z Ministerstva spravodlivosti dáva Úradu verejného zdravotníctva možnosť skúmať tieto dáta „aj“ v prípade pandémie, tzn. nie „len“. Našťastie to poslanci našli a vypustili,“ zhrnul Hrabko.

[ad2][/ad2]

Parlamentné výbory

Koalícia bola ochotná dodržať tradíciu prenechania vedenia niektorých parlamentných výborov opozícii, poslanci však v tajnej voľbe neboli ochotní rešpektovať personálny výber opozície v prípade poslancov Mariana Kotlebu (ĽS NS) a Ľuboša Blahu (Smer-SD). „Nezvolenie oboch pánov do čela parlamentných výborov je úplne v poriadku. Koniec – koncov, väčšina rozhodla a to je podstata parlamentnej demokracie,“ hodnotí Hrabko.

„Je dobré, že bolo dodržané pravidlo delenia výborov medzi koalíciu a opozíciu, ale, samozrejme, poslanci môžu mať námietky voči persónam. Pán Pellegrini dostal na post podpredsedu parlamentu vyšší počet hlasov ako pán Laurenčík. Nedá sa teda povedať, že by to bolo a priori proti Smeru,“ uzavrel Hrabko.

(TASR)