Prstom po mape…

Bože, stráviť tak päť týždňov v balóne! Byť sluhom doktora Fergusona a letieť s ním nad Afrikou tak vysoko, že krajina pod nami s hemžiacimi sa ľuďmi vyzerá ako mravenisko, opájať sa tichom, ktoré naruší len okolo nás letiaci kŕdeľ divých husí mávajúcimi krídlami…

Tie predstavy mi vnukol Jules Verne svojím nesmrteľným románom. Bola to moja prvá kniha v živote, ktorú som nepustil z rúk, kým som ju neprečítal. A potom ďalšia Verneovka Cesta okolo sveta za osemdesiat dní. A o niečo neskôr hrubé bichle slávnych cestovateľov Miroslava Zikmunda a Jiřího Hanzelku, ktoré som hltal ako jednohubky… To všetko prebúdzalo vo mne farebné predstavy, že aj ja raz okúsim vôňu cudzích krajín.

Lenže. Keď sme s mojou nastávajúcou chceli ísť počas štúdia na vysokej škole do Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie, potrebovali sme more súhlasov, podpisov, pečiatok. A náš predseda SZM (Socialistického zväzu mládeže), ktorý mal hlavné slovo, sa zaťal. „Ty môžeš cestovať akurát tak prstom po mape. Nepustím ťa ani len do Maďarska,“ lakonicky utrúsil červený Pán Boh a sadisticky sa usmial. Vraj, určite by sme sa nevrátili, keď moja sestra žije v USA, bratranec v Austrálii…

Precestoval som veľkú časť USA i západnej Európy, x-krát som letel balónom. Pravda, až po Nežnej revolúcii. A bývalý káder? Ťažko povedať. Vraj začal podnikať a veľa cestuje. Nie však prstom po mape.

O pozoruhodnom Košičanovi, ktorý dostal možnosť precestovať svet, sa dočítate v našom článku.

Foto: shutterstock