Poznámka Dušana Karolyiho: Haraburdy pani predsedníčky

Ústavný súd. Znie to tak vážne, dôstojne. Človek, keď ide okolo budovy súdu na Hlavnej, takmer by aj sňal klobúk. Lenže…

Deväťdesiate roky vyplavili na Slovensku také osobnosti politiky či biznisu ako Mečiar, Ľupták, Majský, Rezeš, Lexa, Fruni,Slota, Moric, Poór… Charakterizovalo ich niečo, čo by Lasica so Satinským pomenovali – chruňo. Skrátka človek, ktorý si neustále kontroluje naleštenosť lakoviek, pritom slama mu trčí ešte aj z mozgu. Človek, ktorý nemá talent rozlišovať, kedy hovorí k veci a kedy je predmetom zdrvujúceho posmechu či pohŕdania.

[ad][/ad]

Predsedníčka ústavného súdu nám teraz osviežila spomienky na tieto elity národa. Nechala nám tu skrinky, poličky, kvetináče, ktorými si zútulňovala služobný byt, a vypýtala si 15-tisíc eur. V pôvodnom zozname bola dokonca aj posilňovacia súprava…

[article slug=“macejkova-pred-odchodom-predala-zariadenie-bytu-saunu-ani-posilnovaciu-supravu-od-nej-ustavny-sud-nechcel“][/article]

Myslela i na manžela. Za sochu na budove súdu ďalších 15-tisíc jeho bývalému združeniu. Nejde o horibilné sumy. Len keby z toho netrčal ten chruňo. Nikdy predtým si predseda nenechal preplatiť „haraburdy“, keď z Košíc odchádzal. Je to také nepatričné k funkcii, ktorú pani Macejková opúšťa. K tomuto postu totiž patrí istá grácia. S ňou by pani predsedníčka odkúpenie sochy (aby nebola v rečiach pre prihrávku manželovi) nechala na svojho nástupcu. 

Ústavný súd. Znie to aj trochu poľutovaniahodne. A nenažrane.

[article slug=“ustavny-sud-kupil-sochu-spravodlivosti-od-zdruzenia-manzela-svojej-sefky“][/article]