Poznámka Jany Vargovej: Veľká noc

Šunka, vajíčka, klobáska… Nech nezabudnem kúpiť hladkú múku… Čo budeme piecť? Niekedy je to ako nočná mora. Bože, odkiaľ zoženiem zlatý dážď, veď ešte pred pár dňami v meste úradovala fujavica a v noci mrzne dodnes!

Niekedy mi to fakt nedá ani spať. Týždeň príprav, upratovania, potom varenie a pečenie. Jasné, som rada, že cez sviatky príde aj moja osemdesiatročná mamka a tiež aspoň jedna dcéra. Druhá si už sviatky bude užívať po svojom.

A načo to všetko? Tradície nepustia! Pravdupovediac, veľkonočné sviatky veľmi nemusím. Či je to taká trauma z mladosti, keď chalani nepoznali mieru a nábytok v byte plával ako v potápajúcom sa Titanicu, alebo preto, že sa neviem zbaviť určitej povinnosti ženy – matky… Joooj, aby som nezabudla na cviklu a chren!

[ad][/ad]

Koľkokrát sa v tomto čase v noci zobudím a s otvorenými očami snívam, ako by bolo fajn si voľné dni užiť kdesi inde. Kdesi, kde by niekto všetko pripravil, a nemuselo by to byť vôbec veľkonočné jedlo a ja by som si užívala prechádzky či v tom lepšom prípade nejaký wellness.

Raz to určite spravím. Strasiem sa svojej povinnosti dcéry a matky. Ale asi len do času, kým ku mne raz neprídu vnúčatá. Opäť niečo upečiem, uvarím. Už teraz si však hovorím, že iba trošičku. Radšej ich vezmem z tradičných sviatkov do tých mojich vysnívaných. Niekam von, užiť si slniečko…