Poznámka Mikuláša Jesenského: Bábkoherci

Naši dvaja Robertovia to vymysleli geniálne! 

Pod tlakom preplnených námestí, na ktorých masy totálne nasrdených a znechutených občanov žiadali ich odchod, sa (akože) vzdali funkcií, aby vzápätí dosadili do uvoľnených kresiel svojich verných. Nuž a keď prezident Andrej Kiska (pochopiteľne) odmietol akceptovať syna rockera Joža Ráža ako šéfa jedného z kľúčových rezortov, siahli po „krízovom manažérovi“ Tomášovi Druckerovi.  Ten si však z rôznych dôvodov netrúfal na prezidenta polície… A tak odkázal, že vo funkcii ministra vnútra končí. 

[ad][/ad]

A dvaja Robertovia sa mohli v útrobách sídla Smeru spokojne chechtať a tľapkať po pleciach. V rukáve mali pripravený tromf, na ktorý už hlava štátu nemala zákonnú protizbraň – doterajšiu štátnu tajomníčku rezortu Denisu Sakovú, dlhoročnú pravú ruku Roberta Kaliňáka, ktorý má za ušami až-až… Lepší scenár odchodu-neodchodu zo scény ťažko vymyslieť. Pretože Saková je pre Robertov de facto ešte lepším riešením, než keby im cez Kisku prešiel Ráž. 

Aj mňa ako malé dieťa fascinovalo bábkové divadlo. Dovtedy, kým som neprišiel na to, že bábky sa nedokážu samy pohybovať ani rozprávať, že ich ovláda ktosi z temného pozadia.

Bábkoherectvo je umenie. Na Slovensku ho však netreba študovať. Stačí vstúpiť do tej správnej strany. Otázne je, dokedy bude verejnosť ochotná túto nechutnú hru akceptovať.

[article slug=“poznamka-mikulasa-jesenskehoodidte-my-ostavame“][/article]

Čítajte aj: 

• Poznámka Mikuláša Jesenského: Keď Paškovci sa bavia
• Poznámka Mikuláša Jesenského: Bélov zmysel pre humor
• Poznámka Mikuláša Jesenského: Štvrtý piatok